Lovkyňa

Aurum

Nenávidela som ho.

Čierne vlasy mal nakrátko ostrihané, mal na sebe bielu košeľu, tmavomodré nohavice, tmavohnedé vyleštené čižmy, na opasku zavesené dýky. Cez chrbát mal prevesený tmavomodrý zamatový plášť vyšívaný zlatom. 

Nebol v čiernom? Z toho mi vyplývalo že to nebol obyčajný upír. 

„Všeličo som o tebe počul" začal. 

Očami som rýchlo kmitala sem a ta. Kútikom oka som zahliadla dvere. Neboli až tak ďaleko. Keby som stihla vybehnúť na chodbu v ich spleti by som sa mu mohla ľahko stratiť a potom by som vymyslela čo ďalej. 

„Ostatní sa ťa boja. Myslia si že si nepremožiteľná. Zabila si každého čo ti prišiel pod ruku. A navyše si jeho dcéra...No netušil som že ťa bude také ľahké poraziť" takto mi vrážal dýky do chrbta. 

Ale aspoň som vedela že predo mnou a mojím otcom mali rešpekt. Prudko som sa otočila a šprintovala k dverám. Rýchlo som ich rozrazila, nohou ich zakopla a utekala dole po chodbe. Prebehla som popri dverách pre služobníctvo. Míňala som obrazy, okná napoly zakryté závesmi. Po niekoľkých chodbách šialeného trysku ma začalo pichať v boku. Spomalila som do rýchlej chôdze. Obzrela som sa. Za mnou nikto nebol. 

Naklonila som hlavu snažiac sa zachytiť nejaký zvuk. No v paláci bolo ticho ako v hrobe. 

Otvorila som jedny dvere. 

Dúfala som že za nimi nájdem izbu kde si budem môcť na chvíľu oddýchnuť. Pomaly som vošla dnu. Bola to niekoho pracovňa. Pravdepodobne dlho nepoužívaná. Len tak zo zvedavosti som sa pozrela na stôl. Medzi kopami papierov sa niečo zalesklo. So zatajeným dychom som sa na premet lepšie pozrela. Malé zrkadielko. Sklamane som si vzdychla a otočila som sa na odchod. 

Niečo spadlo zo stropu. Nejaký kamienok, možno kvapka. Opatrne som zdvihla hlavu. 

Pozerali sa na mňa odtiaľ dve oči. Dve lesklé oči ktoré mohli byť ľudské keby v nich nebolo toľko zla. Zaleskli sa zuby. A tvor, vrah a môj nepriateľ a lovec skočil na zem. 

Vďaka mojím reflexom neskočil na mňa. Šprintovala som k dverám v ktorých som videla záchranu. Rýchlo som ich zabuchla. Chrbtom som na ne tlačila aby ich upír nemohol zvnútra otvoriť. 

Chrbtom mi zarinčal náraz. 

Druhý náraz ma skoro zhodil na podlahu. Bol príliš silný. Zúfalo som sa pozrela na okno príliš úzke na to aby sa cezeň mohlo preliezť. 

Naposledy som dvere zadržala v otváraní a hneď po náraze som utekala chodbou. 

Počula som za sebou rozrazenie dverí a nahnevaný ryk upíra. Ešte nikdy som neutekala tak rýchlo. 

Sukňa sa mi zamotávala popod nohy. Zdupotala som po schodoch, rukou som sa zachytila steny a tak rýchlo zahla za roh a vrazila do neočakávanej prekážky. Hodilo ma dozadu, ale ten niekto ma zachytil. Zovrel mi ruku v oceľovom zovretí. Pokúsila som sa mu vytrhnúť ale pritiahol si ma bližšie k sebe. 

Zahliadla som tmavomodrý plášť a čierne vlasy. 

Využila som to že mám v ruke ešte stále dýku a škrabla som ho ňou po tvári. 

Zavrčal. 

„Ty lovec" zapriadol zlomyseľne. 

Vykrútil mi z ruky dýku s takou námahou, s akou by som ja zobrala jablko batoľaťu. Pritisol si ma k sebe. Odhrnul mi z krku vlasy. A zubami mi po ňom prešiel. Zistila som že sa trasiem. 

„Ale čo. Lovkyňa sa bojí svojej koristi?" zašepkal zlomyseľne. 

Z oka mi vytiekla osamelá slza. Ja som takto skončiť nechcela. Silnejšie ma zovrel. A ja som vedela že teraz to príde. Jeho tesáky mi znova prešli po krku, no nezaryli sa mi tam. Ich dotyk chladil.

„Niečo ti poviem. Ja som Aurum" 

Po chrbte mi prešli zimomriavky. Strach vystriedal hnev. Prudko mnou zalomcovala zúrivosť. On je vrah môjho otca. On ho zabil. Z hrdla sa mi vydralo zavrčanie.  Pokúsila som sa mu vzoprieť, vyšmyknúť sa mu. Stúpla som mu na nohu dúfajúc že ho rozptýli. Keby som mala topánky tak by sa mi to možno podarilo. Kopla som ho ho do nôh niekoľko krát za sebou. Chcela som mu vraziť kolík do srdca. 

Jeho dotyk chladil. Zasmial sa. 

„Neboj sa. Keď sa premeníš, budeš ešte silnejšia" šepol zlomyseľne. 

Zubami sa mi znova obtrel o krk. 

Hral sa so mnou ako mačka s myšou. Za nami sa ozvalo zavrčanie. A niečo ma prudko odtrhlo od upíra a strhlo na zem. 

Táto časť je trochu kratšia, dúfam že to nevadí... V piatok pridám ďalšiu... A poviem vám, máte sa na čo tešiť... Teda, dúfam že sa Vám to bude páčiť...

Vaša 

Kalami147