Lovkyňa

Valiace sa katastrofy

Deň preletel rýchlo ako voda. Ani som sa nenazdala, a už som kričala na Zorana, nech zrýchli svoj beh. S Dalimírom sme sa dohodli, že teóriu ho budeme učiť spolu, ale ja si vezmem na starosť jeho kondíciu, a on techniku. Veľmi rýchlo sme si našli miesto na kondičné tréningy, rovnako ako na technické. Slnko sa skláňalo k obzoru a lúku, na ktorej sme boli zahaľovalo do oranžových odtieňov. Boli sme tu viac-menej sami, keď som nepočítala ovce a ich pastiera. No tí nás mali v paži. Zoranovi som označila približný štvorec pomocou kolov zapichnutých do trávy, s obvodom približne šesťdesiat krokov. Stála som v strede a pohľadom sledovala Zoranov beh. Dala som mu odbehnúť pätnásť kôl. Práve bežal desiate. 

„No tak, znova si spomalil!" skríkla som a popohnala ho do rýchlejšieho behu. 

„Pamätaj, keď ti dôjdu nápady na boj, to najlepšie, čo môžeš urobiť je utekať! To je ono, bežíš pre seba, nie pre mňa! Keď ťa bude naháňať nadľudskou rýchlosťou, spomenieš si na tieto tréningy s radosťou!" kričala som ďalej. Mimovoľne som si spomenula na rozhovor s Dalimírom pred tým, než prišiel Zoran do spoločenskej izby. Prišiel ku mne bližšie a vážne sa na mňa pozrel. 

„Jasyňa, dúfam, že vieš, čo robíš. Nemôžeme to tajomné remeslo zveriť do rúk len tak hocikomu. Hlavne nie niekomu, kto sa bojí mágie. Lovci idú s mágiou ruka v ruke, aj keď si to nie vždy radi priznávame" povedal potichu. Na chvíľu som si myslela, že o mojej kliatbe vie. No hneď som tú myšlienku zahnala. 

„Neboj sa, o mágii mu povieme až na konci, keď si budeme istí, že je pripravený. Skôr nie. Ak nezvládne skúšky, nič sa nedozvie a naše remeslo nikdy nepochopí. To, čo sa tu naučí mu bude dobré akurát tak na obranu svojich oviec" povedala som pevne, potajomky dúfajúc, že mám pravdu. 

„Snáď je to ten pravý. Nerád by som premárnil ďalšie roky s niekým iným, len preto, že nevie pochopiť mágiu" zamračil sa. Uvedomila som si, že by bolo oveľa jednoduchšie, keby sme mali aspoň dvoch, ak nie rovno troch učňov. Zverila som sa s tým Dalimírovi. 

„Áno, bolo by to lepšie, podávali by jednoznačne lepšie výkony na tréningoch. Ale kde by sme zohnali ostatných?" prisvedčil. 

„Neviem" šepla som uvedomujúc si, že prijať do učenia nášho remesla učňa nie je záležitosť na pár dní. Je to záležitosť rokov, dokonca celého života. Keď sme s Dalimírom a Miloslavom sľúbili nášmu majstrovi, že v tom budeme pokračovať, nevedela som si predstaviť, že to niekedy dotiahneme až tak ďaleko. S Dalimírom som zostala v kontakte, ale s Miloslavom nie. Niečo sa mi marilo, že odišiel k mágom kráľa. To bolo to posledné, čo som o ňom počula. 

Myšlienkami som sa vrátila späť do prítomnosti. Zoran zastal a vyčerpane sa na mňa pozrel. 

„Už máš pätnásť?" spýtala som sa. Keď prikývol, prikázala som mu, aby sa trochu napil. Keď ku mne znova prišiel, dala som mu niekoľko cvičení zameraných na techniku pri šerme. Keď Slnko zapadlo, tréning som ukončila a spolu sme odišli späť na izby. Práve som chcela ísť skontrolovať Zafíra do stajní, keď ma zastavil Dalimír. 

„Máš chvíľku?" spýtal sa šeptom. 

„Jasné, čo sa deje?" odpovedala som otázkou. 

„Poď" pokynul mi hlavou a viedol ma von z domu až popri stajniach a ohradách pre kone na pole. Obilniny boli len nedávno zasiate, preto nám rastliny siahali ledva po členky. Posledné lúče Slnka ma hladili po koži. 

„Pýtala si sa ma, čo je Les Hmly. V prvom rade medzi ľuďmi nie je veľmi obľúbený divokou zverou. Údajne je v tých končinách neobyčajne agresívna. Potom, ako už názov naznačuje, je tam veľmi veľká hmla. Mnohí sa domnievajú, že nemá prirodzený pôvod. Sú historky, ktoré rozprávajú o ľuďoch, ktorí sa v tej hmle stratili, iní, ktorí zabudli, že do toho lesa vôbec chceli ísť. Vraj je ten les veľmi ťažké nájsť. Buď je veľký, alebo sa premiestňuje, či svoju časť stále zakrýva hmlou. Niektorí si myslia, že tá hmla bráni smrteľníkom, aby tam vošli. A potom, sú ešte tí, ktorí doň vošli, a aj sa vrátili. Všetci rozprávajú o stretnutí s nadpozemsky krásnou čarodejnicou, či dokonca démonicou. Neviem, prečo tam chceš ísť, no niektorí z mojich ľudí tam stratili rodinného príslušníka, či priateľa" povedal naliehavo. Počas rozprávania jeho hlas naberal tajomný nádych.