Lovkyňa

Vrah

„Dúfal som, že prídeš, Jasyňa. Vieš, Aurum ma pred tvojím príchodom varoval," prehovoril. 

Z hlasu mu kvapkal výsmech. Prudko som sa nadýchla a rýchlo otočila. Spolu s Aurumovým menom sa jedálňou prehnal závan studeného vzduchu. Po chrbte mi prebehli zimomriavky a na krku zacítila jeho studený dych. Kútikom oka som si všimla, že Angelo zaťal zuby. Rukou pevne zovrel meč. Potom akoby s vypätím všetkých síl ho vložil do pošvy. Siahol do čižmy a vybral z nej podlhovastý kus dreva. Bol dokonale vyrezávaný. Stisol ho v ruke a pohľadom sa zapichol do postavy.

„Ale, ale. Netušil som, že si vyberieš takých dokonalých spoločníkov. Čarodejnica a tvor z temnoty," zasmial sa pohŕdavo a pristúpil k nám bližšie. 

Vytreštila som oči a rýchlo si ho obzrela. Bol oblečený v prepychovom oblečení čiernej farby. Za opaskom mal zastrčený rapier. Čierne vlasy mal nakrátko ostrihané. Jeho tvár bola bledá. Vyzerala ako vytesaná z kameňa. Oči mal ako dve bezodné čierne jamy. Pery mal vykrútené do opovržlivého úsmevu, spod ktorých vytŕčali dva tenké tesáky. Okamžite som tasila meč.

„Nie som si vedomá iného temného tvora okrem teba. Zabil si Annu. Prečo si to urobil? A kde si zavrel moju priateľku?!" výhražne som zavrčala. Sieňou sa rozľahol jeho smiech. 

 „Vieš, Prelesta bola úžasná žena. Vlastne, ešte stále je. Aj keď ju už čary stihli poznačiť. Rovnako ako tvoju priateľku. Smrť milovanej osoby povolí opraty mágie a dovolí jej dostať sa von," povedal s úsmevom na perách. Zamrazilo ma, keď som si uvedomila, že používa rovnaké slová ako ja.

„Mohol som jej dať všetko. Naozaj, nevymýšľam si. No ona ma odmietala. A ak sa láska nenaplní, veľmi rýchlo sa z nej môže stať jed. No našťastie, skôr, než som stihol uskutočniť jej vraždu, spoznal som Auruma. Viem, čo si myslíš. Že ma nemilosrdne uhryzol, len čo ma zbadal. No nestalo sa tak. Prišiel sa so mnou porozprávať. Poradil mi, ako by som mohol jednou vraždou rozosmútiť niekoľko ľudí. To on mi povedal, kde mám nechať jej telo. Možno sa pýtaš, prečo som nechal na jej tele ležať náhrdelník. Bola to jasná stopa pre teba. Vedel som, že budeš prahnúť po pomste rovnako zúfalo ako tvoj otec. Vedel som, že pomstu si bude žiadať aj Prelesta. A tak som si ľahko domyslel, že ti pomôže dostať sa sem."

Jeho hlas bol lepkavý ako pavúčie vlákna. Škrobenosť z nich len tak kvapkala. Chcela som ho hneď teraz zabiť za tú bolesť, ktorú mi spôsobil. No potrebovala som vedieť viac. Potrebovala som zistiť, ako do tohto všetkého zapadá Aurum.

„To je síce pekné, no stále netuším, prečo ti to povedal Aurum. On nikdy nerobí nič pre dobro iných. Rovnako ako všetky netvory, sleduje len vlastné ciele a na druhých mu nezáleží," zavrčala som. Kútikom oka som si všimla, že Angelo sa zamračil a napol svaly. 

„Keď toto tvrdíš, naozaj ma to len núti viac sa zamyslieť, prečo si si vybrala takýchto spoločníkov," prehodil a kývol rukou k Angelovi. 

 „Ach, zabudol som, že tu s nami tvoja čarodejnica nie je," povedal smutne. 

 Zamračila som sa. No skôr, ako som stihla čokoľvek povedať, tleskol. Jedálňou sa znova rozľahol ten krik. Vzduch niekoľko krokov za vrahom sa zamihotal a na jeho mieste sa objavila Alexandra. Rovnako ako Angelo, aj ona čelila neviditeľnému nepriateľovi. No na rozdiel od neho nebola v reťaziach. Ruky mala voľné. Prstami kmitala a tkala fialové vlákna. Drmolila nezrozumiteľné formulky. Uskakovala, uhýbala sa. Zbrane mala v pošvách. Zrejme ich nepotrebovala. No v tvári mala zúfalý výraz.