Lovkyňa

Poďakovanie

Aj teraz, keď píšem tieto slová, stále nemôžem uveriť tomu, čo sa stalo. Dopísala som svoju prvú knihu. Samozrejme, nie ešte úplne. Ešte ma čaká mnoho úprav a prepisovaní, no jej prvú podobu mám za sebou. Toľkokrát som čítala poďakovania v iných knihách, či už tu, na wattpade, alebo normálne. Zakaždým, keď to tak bolo, predstavovala som si, čo by som asi tak napísala ja. A teraz to skutočne píšem! Tak, kde by som mala začať?

V prvom rade by som sa mala poďakovať, ako inak, mojim dokonalým rodičom. Koľkokrát som  bola myšlienkami úplne inde a vy ste museli opakovať, čo ste pred chvíľou povedali? Koľkokrát som porobila hlúpe chyby z nepozornosti? Koľkokrát mi bolo do plaču, a vy ste ma vždy utešili?Koľkokrát som vám kládla nezmyselné otázky a koľkokrát ste vy na ne odpovedali? 

Nespočetne veľa ráz, a som vám za to neskutočne vďačná. Ďakujem vám, že ste pri mne stáli, a že pri mne vždy stojíte. Ďakujem, že dávate priestor mojej fantázii a nepokúšate sa ju zastaviť.  Ďakujem vám, že ste ma dokopali na sebaobranu. Lepší zdroj nových skúseností a vedomostí som si ani nemohla vybrať! Mám vás veľmi rada, a dúfam, že si niekedy Lovkyňu prečítate. 

Ďalej by som mala poďakovať mojim starým rodičom. Môjmu dedkovi a babke Zite patrí vďaka za to, že si vždy nájdete čas na prečítanie mojich výtvorov (dedko, tie dialógy o premene upíra na vlka a riešení dilemy, či na ňom to oblečenie zostane, alebo sa "vcucne" mi neskutočne pomohli). Obrovská vďaka patrí aj babke Máši za jej podporu. Viem, že sa niekedy správam divne. 

Ďalšie v poradí sú moje spolužiačky, minulé, aj súčasné, ktoré pri mne stoja. 

Kika, ďakujem ti za to, že si pri mne vždy bola. Nikdy nezabudnem na naše nekonečné prechádzky a rozmýšľanie, ako by som mala tamto a tamto napísať. Dala si mi množstvo inšpirácie pre moje písanie. 

Simi, tvoj odkaz v mojom pamätníčku sa mi doslova zapísal do mysle. Skoro stále to mám pred očami. Veľmi ti za to ďakujem. 

Dominika, aj keď si Zoru chcela mať v tomto príbehu ako Zaru, je tu takto. No nápad si mi vnukla ty na to malé dievčatko. Tak, ako Simi mi stále pripomína stranu v pamätníčku, tak aj ty mi stále pripomínaš lyžiarsky a "mangalice". Ďakujem ti. 

Ema, na teba za tiež nedá zabudnúť. Najmä na tie fotky, kde sa tváriš ako "gladiátor". Zážitky z telesnej sú, samozrejme, rovnako nezabudnuteľné. Hlavne tie na lopty... 

Drahá Viki, to, že ťa tu dávam ako poslednú z našej triedy, nič neznamená. Veď kto sa so mnou cez prestávky rozprával o PJ, BO, AP? Kto si čítal kapitolu z Angelovho pohľadu? A kto mi plietol vrkoče? Ďakujem ti za všetko. 

Veronika, ty tu patríš tiež. Síce sa s tebou nerozprávam o Lovkyni, stretávame sa na výtvarke, poznáme sa už od škôlky, a pomáhame si navzájom. Ďakujem ti za "žbilok" a za to, že si ma priviedla na wattpad. 

Patrí tu ešte mnoho ostatných ľudí, ktorí by si zaslúžili aspoň ich meno, no bola by som tu neuveriteľne dlho.  

Takže, konečne sme sa posunuli ďalej. Keď si ku mne pred chvíľou prišla sadnúť moja sestra, pripomenula mi, že aj ona sa svojím spôsobom podieľala na Lovkyni, aj napriek večnému: "Prestaň, je to nudné"... "tvoja kniha je otravná...." a takýchto podobných výrokov. Nikdy si ju nečítala, no dúfam, že raz budeš. Aj napriek tomuto všetkému, vďaka tebe tu bude Eleaos. 

Keďže som pri počúvaní hudby pri písaní strávila veľa času, aj tá ma dosť ovplyvnila. Aj keď si toto asi nikdy neprečítate, vďaka patrí aj vám, Two Steps from Hell, Thomas Bergersen, Derek a Brandon Fietcher, Brunuhwhile a ešte plno ďalších. 

Album Ahes je taký desivý, že som si odrazu hororové scény vedela predstaviť oveľa detailnejšie. Naopak, skladby Run Free, See me fight, Star sky sú plné lásky, sklamania, no aj nádeje a nespútanej energie. 

Rovnako som si zamilovala aj album All drums go to hell, dôkaz, že aj bubny vedia dodať množstvo emócií. 

Albumy Archangel a Power of darkness mi dodali potrebnú energiu na ďalšie kroky v Lovkyni, hlavne skladby Archangel, Sariel, Whats happening with me... 

Pri Archangel-ovi sa mi chce bojovať za všetko dobro sveta, rovnako aj pri White Witch! 

Hans Zimmer, skladba Why so sirious? je úžasná! Cítila som, ako ma hudba unáša, rovnako ako openning na Maze Runner! 

Nesmiem zabudnúť ani na Jamesa Howarda, skladateľa a tvorca hudby k Fantastic beasts. Tie by som vedela počúvať dookola... 

V neposlednom rade ďakujem ale predovšetkým vám, mojim milým čitateľom! Vy ste moja hnacia sila, čo ma vedie dopredu, vy mi dávate dôvod dať nový diel na Wattpad. A áno, aj vďaka vám sa snažím nezabiť Angela! 

Ani slovami, či hudbou, neviem vyjadriť moju vďaku vám. Tieto riadky vám nepochybne patria, tým som si istá. Ďakujem vám všetkým, čo ste svojou troškou prispeli k Lovkyninej popularite. Viem, že popularita neznamená všetko, ale vďaka nej sa Lovykyňa môže dostať k ďalším čitateľom, preto vám posielam jedno veľké objatie za všetky hlasy, prečítania a komentáre, ktoré ste odovzdali Lovkyni. Veľa to pre mňa znamená! Vďaka neúnavnej podpore niektorých z vás som sa vás tu rozhodla vymenovať, dúfam, že nezabudnem na nikoho :) . 

Tu sú tí, ktorí mi najviac dodávali silu: 

@seans_darling13

@slytwowo  

@PeterKrchav

@Martinus_loveer 

@simona_gilbert

@darkAgix

@gru_gru_300

@grudas

@user00381999

@BlackBrumik

@LaxySnowdon

@timushh44

@Miguela-Iglesias 

Keďže sme na konci knihy a som si vedomá toho, že vám mohlo zostať plno nevyjasnených vecí, tak každý z vás má právo na jednu jedinú otázku týkajúcu sa LEN jednotky Lovkyne. Čo znamená to LEN? Jednoducho, nemôžete sa pýtať, na nič, čo sa ešte nestalo. Otázky typu: Prežije Angelo? Budú Jasyňa a Angelo spolu? Zabijú Auruma? budú nezodpovedané.                                                         

Ďalej, myslím, že som niekde spomínala, že mám niekoľko variant k určitým scénam. Chceli by ste si ich prečítať? A čo o tej kapitole z Angelovho pohľadu? Dajte mi vedieť do komentov. 

Tak sa s vami lúčim.

Vaša kalami147