Saturno [HP Fanfiction]

PROLÓG

„Pamätám si, ako si mi povedal, že si ma nikdy nechcel milovať. V tej chvíli si ma naučil, ako ťa nenávidieť. A nenávidieť aj seba za to, že si sa vracal v každom mojom sne a ja som znova a znova padala do tvojej siete.

A aj keď sme niekedy zažili šťastné chvíle, nikdy som nezabudla, aké to v skutočnosti bolo smutné.

Vždy som ti vravela o Saturne. Pretože na Saturne žijú deti, ktoré sme nikdy nemali. A vravela som ti o Plute, kde ešte stále počujú výkriky našej lásky. A o Mesiaci, kde kričia osamote naše hlasy. Tvoj a môj... a žiadajú odpustenie. Nemohli sme to urobiť ešte horšie. A mal si na tom rovnakú vinu ako ja!

Hermiona."

Dočítal jej list a musel sa oprieť o rímsu kozuba, pretože každé jedno slovo v tom liste ho udieralo priamo do srdca. Toľké roky, toľké a on stále cítil vinu za to, že ju stratil. Mala vo všetkom pravdu. Nikdy ju nechcel milovať a povedal jej to aj priamo do očí. Nikdy nebola pre neho a predsa len mu učarovala. Bolo to už tak dávno.

Položil list k fotografií svojej mŕtvej manželky a dotkol sa retiazky na svojom krku. Saturn. Prívesok s planétou. Tou, na ktorej žili deti, ktoré nikdy nemali.

Neplakal. Nikdy neplakal. Iba párkrát v živote. Plakal, iba keď niekoho stratil. Skutočne stratil. Otca, manželku, priateľa. Toto nebol dôvod na plač. Bol to iba dôvod na smútok.

Ublížil jej a pritom si myslel, že robí správnu vec. Teraz po rokoch sa však ukázalo, že to nikdy správne nebolo. Nemal sa jej vzdať, nemal sa tváriť, že ju nemiluje. Nemal byť taký zbabelec.

Astoria často vravela, že nie je zbabelec. Boli roky, keď jej veril, ale keď zomrela po piatich rokoch manželstva, zomrelo to s ňou. Cítil sa ako zbabelec. Miloval ju, skutočne ju miloval a chcel, aby bola šťastná a dúfal, že bola. Nezachránil ju a ona určite musela cítiť, že tu vždy bola aj iná žena. Nikdy mu to nedala najavo. Vždy ho verne milovala. Plánovala s ním zvyšok svojho života. Ale krutá choroba mu ju vzala. Znova bol zbabelcom.

A nevyhľadal skutočnú lásku svojho života. Nemal o nej veľa správ. Predsa len sa je rozhodol poslať list, aby sa s ním stretla. Pomaly im ťahalo na štyridsaťpäť rokov a on chcel vedieť, že je šťastná. Namiesto toho mu poslala tento list a niečo sa v ňom znova rozbilo. Očividne ho nenávidela. A bál sa, že tá nenávisť ju sprevádza celým životom. Veľmi sa toho obával. Pretože to by neuniesol. Vzdal sa jej, aby bola spokojná a šťastná a ak nenašla svoje šťastie, všetko by to bolo zbytočné.

Bola to vina. O tej hovorila. Nemali sa do seba zamilovať pred toľkými rokmi. Vždy to bola chyba, urobili to všetko iba horšie. Nikdy by nezapadli, nikdy by to neprijali ich rodiny a ani priatelia. Nikdy nebojovali. Rovnako vinní.

Stále mal pocit, že chyba bola niekde inde. Chýbala mu. Často na ňu myslel. Nedalo sa vymazať ju zo svojho srdca, ani zo spomienok. Nedokázal to. Nech život bežal ako chcel, rýchlo i pomaly, stále tam bola. Uväznená niekde vo vnútri. Uväznená dobrovoľne. A márne sa snažil vytrhnúť si ju zo srdca.

Podišiel k pracovnému stolu a vybral zo zásuvky pergamen a vzal brko položené na stole. Začal písať.

„Hermiona,

žiadal som ťa iba o jedno stretnutie. To je všetko. Myslíš, že si to naozaj nezaslúžim? Ak sme na všetkom mali rovnakú vinu ako píšeš, to znamená, že z toho neviníš iba mňa, tak potom nemôžeš odmietať toto stretnutie.

Draco."

List starostlivo zložil a potom vložil do obálky. Zavolal na svojho výra, ktorý sa len pred chvíľkou vrátil, lebo priniesol jej list. Priviazal mu obálku o nohu a on vedel, komu má list doručiť.

Draco Malfoy hľadel ako jeho výr odlieta s nádejou, že mu predsa len dá šancu vidieť ju. Aby sa presvedčil, že je šťastná vo svojom živote. Že má deti, o ktorých skutočne snívala a že ju niekto miluje. Nie tak ako on, ale skutočne miluje. Možno viac ako on, hoci si nebol istý, či sa to dá. Naozaj dúfal, že má rodinu.

Dúfal, že si každý deň neľahá do postele sama a nepredstavuje si chvíle, ktoré sa nikdy nenastali, deti, ktoré žili iba na Saturne a ich dvoch na Mesiaci ako sa žiadajú navzájom o odpustenie. 

Pozn. autorky:

Áno, viem, že som povedala, že nová HP poviedka nebude. Ale narazila som sa na pieseň, ktorú máte v médiach a dnes ráno po ceste do práce mi proste napadla táto poviedka. Neviem, či bude dlhá, naozaj neviem ... ale zdalo sa mi to celkom originálne a hlavne to nie je Dramione na škole, to by som nedala :D

Poviedka sa volá Saturn, ale názov sa mi viac páči v španielčine, preto to je Saturno.

Ako ste si isto uvedomili, Hermiona a Draco majú v tejto poviedke už viac rokov, konkrétne 45 rokov a preto sú obsadení aj staršími hercami, ktorí ich majú znázorňovať v tomto veku.

Dúfam, že sa Vám poviedka bude páčiť :)