Saturno [HP Fanfiction]

16. Veselé Vianoce

Oriana a Bill sa zhovárali dlho do noci. Ona mu rozprávala o svojom živote počas štúdia na Rokforte, o svojom dedkovi a život po dedkovej smrti. Bill si tiež zaspomínal na Rokfort a potom jej rozprával o druhej čarodejníckej vojne a nakoniec niekoľko hodín rozprával o svojich deťoch a vnúčatkách.

„Louisa ešte vôbec nepoznám," povedala Oriana. „Dominique áno, ale keď šiel do Rokfortu Louis, už som tam nebola. Videla som ho iba na svadbe, na obrade. Podobá sa na teba."

„A to som si vždy myslel, že sa podobá na Fleur. Má vybrané spôsoby, viem skvelo po francúzsky, nie ako Minique. Tá sa nikdy ten jazyk nechcela učiť," zasmial sa Bill. „Minique je asi najviac po mne. Victoire je celá Fleur a Louis je tiež do rodiny Delacourovcov."

„Mne sa francúzština veľmi nepáči," riekla Oriana.

„Ani mne nie," priznal sa jej Bill.

„Neklam, kedy sa ti určite páčila, len kvôli okolnostiam sa ti prestala páčiť," zhodnotila Oriana a Bill musel usúdiť, že má pravdu. Prikývol a pozrel sa na hodiny. Oriana sa pozrela tiež tým smerom. „Ostaň tu," dodala.

„Na noc?"

„Áno, pozri, vonku hrozne sneží. Ešte prechladneš, keď pôjdeš peši k Rokfortu. A ráno môžeš ísť za deťmi a vnúčatkami. Nemusíš sa báť, že by si sa nevyspal. Will zvykne spať celú noc. Je to skvelé bábätko," usmiala sa na neho.

Bill si nebol istý, či je to dobrý nápad, ale zase na druhej strane keď videl tú fujavicu vonku, napokon prikývol. Okrem toho bol to jeho dom a mal dve izby. A keby aj nemal, mohol spať na sedačke. Mal tu aj svoje veci, takže ráno nebude problém sa prezliecť a ísť do Brlohu za deťmi a rodinou. „Dobre, máš pravdu. Vonku to vyzerá hrozne."

„Idem ti prevliecť periny," postavila sa z koberca pri kozube.

„To nemusíš," zastavil ju Bill, keď sa postavil aj on.

„Je to maličkosť," pousmiala sa.

„Oriana, nie si moja slúžka," pripomenul jej Bill.

„Bývam v tvojom dome, musím pre teba niečo urobiť," riekla mu.

„Sú Vianoce," povedal jej Bill a usmial sa na ňu. „Nemusíš urobiť vôbec nič. Okrem toho na jednu noc si nebudem navliekať periny. Ale môžeš pre mňa niečo urobiť. Niečo iné."

„A čo také?" spýtala sa ho a opätovala mu úsmev.

Bill podišiel ku knihovničke v obývačke a vybral jednu rozprávkovú knižku. Bola stará, ošúchaná, ale predsa len bola jeho obľúbená, odkedy bol malý chlapec. Bola to knižka s príbehmi o Vianociach. Čítavala mu ju mama. A on z nej čítaval svojím deťom. Zajtra ju chcel so sebou zobrať, aby mohol prečítať vianočnú rozprávku aj Remusovi a Dorie.

„Pomôžeš mi vybrať tú správnu rozprávku," riekol jej.

„Sú o Vianociach?"

„Iba o nich," usmial sa na ňu Bill. „A o láske."

„Pre koho vyberáme rozprávku?"

„Pre Remusa a Dorie," riekol jej Bill. „Za pár rokov, vyberieme nejakú krásnu aj pre Williama."

„Myslíš, že tu za pár rokov ešte budeme, William?" spýtala sa ho Oriana a vzala si od neho starú knižku. Pritom sa dotkla jeho ruky a on mal pocit, akoby ním prešla zvláštna energia. „Za chvíľku ti poleziem na nervy," smiala sa.