Saturno [HP Fanfiction]

27. Grimmauldovo námestie číslo 12

„Pán Malfoy...," oslovil ho James trocha trhavo. „No asi ste tiež niekedy bol mladý a... zamilovaný," dodal a trocha sa uškrnul.

„Áno, niekedy som býval mladý," prikývol Draco.

„Stále vyzeráte mlado," opravil sa James.

„No dobre," prikývol Draco. „Malý Remus chcel si mi ukázať svoju novú hračku," dodal a otočil sa na chlapčeka.

„Áno, áno, poď, Draco," prikyvoval chlapček a viedol ho za ruku ďalej do jednej z izieb.

Rhea a James osameli. Rhea sa stále trocha smiala a James predychával situáciu. „Tak," pozrel sa na ňu.

„To bolo celkom trápne," doplnila za neho.

„Ten bozk nie, však?" spýtal sa jej pre istotu.

„Ten nie," zasmiala sa a podišla k nemu bližšie. „Ten sa mi páčil. Veľmi."

„Aj mne," prikývol James. „Chceš si to zopakovať?" navrhol a žmurkol na ňu.

„To by sa mi páčilo," usmiala sa Rhea a zatvorila oči. James opäť prilepil svoje pery na tie jej a dúfal, že tento raz ich nikto nevyruší. Bývalo pravdou, že karma je jednoducho karma. Spomenul si, ako raz dávno načapal Teddyho, ktorý bozkával Victoire a všetkým to vyzvonil. Zrejme sa mu to teraz vrátilo. Avšak neľutoval. Ani na chvíľku. Pritiahol si Rheu ešte viac do náručia a užíval si ďalší bozk.

***

„Stále tomu nemôžem uveriť," povedal Harry a podal Hermione pohárik ohnivej whisky. On z toho svojho mal už značne odpité. „Kedy presne?"

„Chvíľku na to, ako som dokončila Rokfort. Keď som sa tam vrátila ten posledný rok, vieš, že vtedy môj vzťah s Ronom skončil. Dlho sme sa nevideli. S Dracom sa to zdalo všetko také pekné, kým sme si neuvedomovali, odkiaľ kto pochádza. Aj po vojne to bolo stále rovnaké. Čistá krv, špinavá krv. Snívali sme o tom, že by sme žili na vlastnej planéte," vravela mu a smutne sa usmiala. „Rozišli sme sa, ale ja som zistila, že som tehotná. Bohužiaľ si stále nepamätám, prečo som mu to nepovedala. Všetko, čo súvisí so spomienkami na tehotenstvo mám stále zahmlené."

„Lucius Malfoy bol pekná sviňa," poznamenal Harry trpko. „Mrzí ma, že ti toľko ublížili, Hermiona."

„Ja viem, Harry," prikývla.

„Čo je medzi vami teraz?" spýtal sa jej a ona túto otázku čakala.

„Pravda je," začala, „že sama neviem. Draca som veľmi milovala, myslím, že celú tú dobu, celé roky som sa snažila ho nenávidieť, ale zrejme sa mi to nedarilo. Teraz, keď som našla svoju dcéru a ona sa vrátil s úmyslom, aby si ma znova získal, ja neviem. Je to zložité a nechcem nič urýchliť, pretože sa bojím. Ja už nezvládnem znova trpieť."

„Ak ti Malfoy ublíži, tak..."

„Harry!" stopla ho a dotkla sa jeho ramena. „Som už veľká, poradím si, dobre?"

„Možno si už veľká, Hermiona," prikývol Harry. „Ale si žena a kto iný by ťa mal chrániť, ak nie ja?"

Hermiona sa na neho usmiala a potom ho objala. „Vďaka, Harry, som rada, že na mňa stále myslíš. Že sme naďalej priatelia a že ti na mne záleží. Nuž myslím si, že sa naozaj nemusíš báť. Som rada, že to chápeš."

„Snažím sa, Hermiona. Vždy som si želal, aby si bola šťastná," riekol jej Harry.

„Aj keď by to mal byť Malfoy?"