Saturno [HP Fanfiction]

18. Ľúbim ťa najlepšie

Hermiona a Draco strávili u Troch metiel niekoľko hodín. Vypili dosť veľa vaječného koňaku a neustále sa na niečom smiali. Potom aj trocha spomínali a rozprávali sa. Nevideli sa niekoľko rokov, mali sa o čom zhovárať. Bolo toľko tém, ktoré neprebrali, toľko nevypovedaného, čo ostalo medzi nimi.

Bol to príjemný vianočný večer v teplom hostinci. Za jeho oknami padal neustále sneh a pritom vonku poriadne mrzlo. Im dvom to v tejto chvíli bolo jedno. Ani jeden sa akosi nezberal na odchod.

„Chcem ti niečo povedať," riekla mu Hermiona a úsmev z jej tváre akosi zmizol.

„Tajomstvo?"

„Nie, to nie je," pokrútila hlavou a odpila si z pohárika, aby sa posilnila. „Mávam čudné sny posledné mesiace."

„Aké čudné sny?" spýtal sa Draco.

„Sníva sa mi, že som mala dieťa," priznala sa mu Hermiona a rozviedla svoje sny do podrobnejšia. „Najprv som vždy zatvorená niekde, akoby v pivnici, neviem. Je tam tma a ja iba viem, že som tehotná. To sa mi snívalo posledné mesiace, asi od septembra. Teraz sa sny stupňujú. Kričím od bolesti pri pôrode, dokonca to dieťatko aj na chvíľku vidím, hoci neviem, či to je dievča, alebo chlapec. Len viem, že sa narodilo. Potom sen znova skončí."

„Je mi ľúto, že ťa trápia také nočné mory," povedal Draco a pohladil ju po ruke.

„Vždy sa zobudím celá spotená a smutná," prikývla nešťastne a oprela si hlavu o jeho rameno. „Trýznia ma, úprimne povedané. Ukazuje mi to niečo, čo som nikdy nemala. Je mi z toho smutno. Moje podvedomie sa so mnou až natoľko hrá."

„To ma vážne mrzí, skúšala si bezsenný elixír?" navrhol Draco.

„Áno, ale nechcem to s ním preháňať," odvetila mu Hermiona. „Dokonca mi aj Bill ponúkol nejaké svoje lieky, čo mal na nespavosť, ale bojím sa, že by to mohlo byť návykové."

„Ste veľkí priatelia?" vyzvedal Draco.

„Posledné roky áno," prikývla Hermiona.

„Počul som, že sa rozviedol s Delacourovou," vravel Draco trocha nezaujato.

„Áno, ale nemusíš na neho žiarliť," prekukla ho Hermiona a žmurkla na neho. „Bill a ja sme iba priatelia. Vždy sme boli."

„Verím ti," prikývol Draco.

„A ako sa má Pansy?" spýtala sa Hermiona.

Dracovi zabehol alkohol, ktorého sa práve napil. „Čo-čože?"

„Bol si u nej predsa pre Nathana, chcela som iba vedieť, ako to celé nesie," riekla Hermiona.

„Dobre nie, keď mi pred pár týždňami navrhla manželstvo. Rázne som to zamietol. Vtedy sa odsťahovala aj s malým," rozprával jej Draco. „Pansy je veľmi divná žena, už aj na škole bola zvláštne dievča. Nuž kedysi sme boli priatelia. Nechcem sa jej otočiť chrbtom, ale po pravde skôr kvôli Nathanovi, ako kvôli nej samotnej."

„Chápem," prikývla Hermiona.

„Ale v žiadnom prípade sa s ňou neožením," ubezpečoval ju.

„V poriadku, verím ti," žmurkla na neho a znova si oprela hlavu o jeho rameno. „Myslíš, že tie sny prestanú?"

„Kiežby, Hermiona, vážne mi je z toho smutno," povedal jej Draco a pohladil ju po vlasoch. „Ty si však silná, také sny ťa nemôžu dostať, nesmú ťa zneistiť. Ty to zvládneš a oni prestanú."

„Keby to len bola pravda," povzdychla si a odtiahla sa od neho. „Mám pocit, že ma mučia."

„Zvládneš to," povedal jej Draco a pozrel sa jej priamo do očí. „Si statočná a odvážna. Sú to len nočné mory. Porazila si aj horšie veci."