Saturno [HP Fanfiction]

50. Keď nájdeš tú pravú

V deň svojej svadby sa Hermiona zobudila s úsmevom na perách. Vôbec nemala obavy a ani chuť zutekať. Vedela, že to je správne, že to je konečne tá najsprávnejšia vec, ktorú ide vo svojom živote urobiť. Vydá sa za Draca Malfoya a už nikdy nikomu nedovolí, aby prekazil ich šťastie.

Ani sama sebe.

Cítila sa naozaj spokojne a a nebola vôbec nervózna, ako zvyknú byť iné nevesty. Vstala z postele, osprchovala sa a umyla si vlasy.

Zišla dole do kuchyne, kde jej domáci škriatok urobil výdatné raňajky, ktoré celé zjedla. Spoločnosť jej robila usmiata Rhea a o potom sa dovalila Lily, ktorá vyzerala naozaj nervózne.

„Prečo si taká nervózna?" pýtala sa jej Rhea. „Všetko je fajn, ešte aj slnko svieti, aj keď v noci poriadne pršalo."

„Na tejto svadbe mi záleží," povedala jej Lily. „Je to predsa moja krstná."

„Užívaj si deň, Lily," žmurkla na ňu Hermiona. „Všetko dopadne skvelo, uvidíš."

„Kiežby som aj ja v deň svojej svadby bola taká pokojná ako ty, Hermiona," zasmiala sa Lily a vzala si hrianku s džemom. „Je to vôbec reálne?"

„Evidentne je," žmurkla na ňu Rhea.

O pol hodinu prišla aj Ginny, aby pomohla neveste s účesom a make-upom. A tiež aby jej pomohla pri obliekaní. Ginny vyzerala trocha nervózne podobne ako jej dcéra a sama bola prekvapená, že jej najlepšia priateľka je taká pokojná.

„Pretože robím správnu vec," prezradila jej Hermiona. „Viem to. Beriem si skvelého človeka, túžim sa stať jeho manželkou."

„Takže žiadne pochybnosti?"

„Žiadne," prikývla Hermiona.

„Ani trocha chuť na útek?"

„Ani najmenšia chuť," odvetila opäť Hermiona.

„Fajn, potom nemám žiadne výčitky svedomia, že ťa zverím Dracovi Malfoyovi," zasmiala sa Ginny a objala priateľku. „Zaslúžiš si všetko šťastie sveta, Hermiona, vieš to, však?"

„Ďakujem, Ginny, si poklad."

***

Draco tiež nepochyboval nad svojím rozhodnutím oženiť sa s Hermionou Grangerovou. Miloval ju celým svojím srdcom. Mali spolu rodinu, svoj vlastný svet, svoje vlastné šťastie.

Teraz však preklínal ten skvelý nápad, že nemohol noc stráviť vo svojom domčeku, ale namiesto toho sa zobudil na Grimmauldovom námestí číslo 12 a tam vládol od rána chaos. Aspoň teda dovtedy, kým Potterová a jej dcéra konečne odišli.

„Keď som sa ženil ja, celkom som sa bál, čo ma čaká," vravel mu Potter pri raňajkách, ale Draco ho sotva počúval. „Bol som ale o dosť mladší od teba. A hlavne toto je už tvoja druhá svadba a vieš viac menej do čoho ideš, keďže s Hermionou žiješ a miluješ ju toľké roky."

„Uhm," prikývol Draco a tváril sa, že ho počúva.

Nathan bol s ním, respektíve sa teraz niekde bláznil s Jamesom a Albusom, Potterovými synmi.

„Si nervózny?" vypytoval sa ho Potter.

„Nie!"

„To je dobre," prikývol Potter.

„Potter, mlč už, chcem sa najesť," požiadal ho Draco. „A chcem chvíľku ticha. Je v tomto dome vôbec niekedy ticho?"

Potter iba mykol plecami a potom svoje raňajky dojedli v tichosti.