Saturno [HP Fanfiction]

49. Život je zrazu taký krásny

„Hermiona!" Otec ju stále objímal a pritom mu tiekli slzy po tvári rovnako, ako jeho dcére. „Prečo si niečo také urobila, prečo?" pýtal sa jej.

„Bála som sa o vás, chcela som vás chrániť," vravela mu. „Mrzí ma to."

„To nič, dievčatko," usmial sa na ňu a vzal jej tvár do svojich rúk. „Už sme zase spolu. Ale je to doba, poriadna."

„Je mi to ľúto, nemala som silu urobiť to skôr," plakala Hermiona. „Mrzí ma to, oci, tak veľmi. Ale urobila som dobre. Vďaka mne ste v poriadku, nič sa vám nestalo a to je dôležité. Ubehli roky, ale dobehneme to. Ešte nám veľa zostáva."

„Čo to tu hráte za hru?" Hermionina matka to všetko iba sledovala, rovnako ako Draco. „Wendell, za čo ti to zaplatili? Čo sú to za hlúposti?"

„Helene, zlatko," usmial sa na ňu Hermionin otec.

„Helene?" nadvihla obočie.

„Tvoje skutočné meno," povedal jej. „Spomínam si na všetko. Dovoľ Hermione, aby ti vrátila pamäť."

„Nie!" pokrútila žena hlavou. „Si blázon!"

„A ja že po kom si taká tvrdohlavá, Hermiona," odľahčoval situáciu Draco, ale jej vyčítavý pohľad ho donútil mlčať.

„Helene, nie som," chytil ju za ruku a pritiahol k sebe. „Hermiona, urob to," požiadal svoju dcéru. „Urob to!"

Hermiona nechcela svojej matke vrátiť pamäť na silu, ale očividne nemala na výber. Pozrela sa na Draca a ten prikývol. Helene Grangerová sa metala v náručí svojho manžela, ktorý ju pevne držal. „Je to pre tvoje dobro, uvidíš," povedal jej. „Urob to!" znova prikázal dcére.

Urobila to. Sústredila sa, nechala do seba preniknúť všetku silu, ktorú pozbierala. Túžila po objatí svojej matky, túžila jej všetko povedať, zveriť sa s tým, aká je teraz šťastná a že ma konečne svoju vysnenú rodinu. Všetku tú silu vložila to zaklínadla, ktoré zoslala na svoju matku.

Aj ňou kúzlo otriaslo, dokonca toľko, že keby ju manžel nebol dodržal, zrejme by spadla. Keď však nadobudla rovnováhu, pozrela sa na dcéru. „Bože môj, je to pravda," zašla. „Hermiona, dcérka."

„Ach, mami," usmiala sa na ňu Hermiona a padla jej do náručia. „Veľmi ma to mrzí."

„Nemala si to urobiť, nemala," karhala ju matka, ale pritom ju hladila po chrbte. „My s otcom by sme pre teba pokojne zomreli."

„Nie," pokrútila Hermiona hlavou. „Našla som riešenie, bolo smutné, ale..., bolo správne."

„Nemôžem tomu uveriť," obzerala si ju mama. „Si to vážne ty. Ja si spomínam na všetko, na všetko. Je to neuveriteľné."

„Sú to kúzla, sú mocné," povedala jej Hermiona.

„Áno, si čarodejnica, určite najlepšia na svete," usmiala sa na ňu matka a vtisla jej bozk na čelo.

„Je najlepšia," poznamenal Draco.

„Toto je on?" spýtala sa Helene Grangerová a premerala si Draca pohľadom.

„Áno, mami, to je Draco. O pár týždňov sa vezmeme. Je to dlhý príbeh," riekla Hermiona.

„Vravela si niečo o vnúčatách," zapojil sa do rozhovoru Hermionin otec a stisol ruku svojej manželky. „Ako to že nie ste manželia a máte deti?"

„Dlhý príbeh," poznamenal Draco.

„Koľko máte detí?" spýtal sa znova.

„Dve. Dcéru a chlapca," povedala Hermiona. „Všetko vám poviem, všetko."