Saturno [HP Fanfiction]

24. Naozaj veľmi

Rhea sa tak trocha krčila na schodisku, aby mala lepší výhľad na svojich rodičov. Sledovala ich, ako sa pobozkali a robilo ju to neuveriteľne šťastnou. Za celé roky svojho života, nebola ešte takáto šťastná. Konečne vedela, kto je jej mama a dozvedala sa aj to, že jej otcom je niekto iný. Niekto oveľa, ale oveľa lepší. Tak veľmi sa tešila na to, ako bude viac spoznávať oboch svojich rodičov. Hlavne mamu, pretože Draca predsa len poznala celkom dobre. Predovšetkým za všetky tie posledné mesiace, kedy s ňou trávil veľmi veľa času.

Pousmiala sa, keď si všimla, že sa ešte stále bozkávajú. Zdalo sa jej pekné, keby sa dali znova dokopy a ona by mala skutočnú rodinu. Skutočný domov, miesto, kde by bola vždy sama sebou a kde by ju ľúbili. Dúfala, že to presne tak bude, že si ju jej mama obľúbi, aj keď s ňou nebola dlhé roky.

Nevinila ju z toho, čo sa stalo a nechcela viac, aby si to jej mama myslela. Nech sa na začiatku tehotenstva rozhodla akokoľvek, že to nepovie Dracovi, to neznamenalo, že sa na ňu netešila a že ju neľúbila. Okolnosti, ktoré sa potom stali, to nebola jej vina. Nemohla ani len tušiť, že sa to Malfoyovci dozvedia a urobia niečo také hrozné, ako urobili. A predsa len s tým nedokázali žiť. Lucius predsa len k nej, ako k svojej vnučke niečo cítil, a preto ju nedal na adopciu, ako bolo prvotne v pláne. Vyrastala pri ňom, pri svojej skutočnej rodine, hoci jej vždy chýbala matka a Narcissa k nej bola zlá. Niekedy sa jej nedivila, ale keby poznala pravdu, keby si nedala vymazať spomienky, vedela by, že je jej vnučka a nie dôkaz manželovej nevery.

Avšak sa to všetko stalo, už sa to nemohlo odstať.

Rhea však už nechcela premeškať ani len malú chvíľku, aby mohla byť so svojimi rodičmi. Teraz sa však potichu pobrala do svojej novej izby, pretože nechcela narušiť ich intímnu chvíľku, z ktorej mala takú veľkú radosť.

Jej nová izba sa jej páčila, pretože bola dosť svetlá, nie ako tá na Manore. Už sa tešila, ako si tu vystaví všetky svoje knihy. Otvorila trocha okno, aby dnu pustila čerstvý vzduch, hoci zase začalo snežiť.

Pomyslela na Jamesa a na čo, čo asi povie, keď mu o tomto všetkom porozpráva. Hermionu bral ako svoju tetu, ktorú mal veľmi rád. Naozaj bola zvedavá, či sa tomuto všetkému poteší.

„Ach, James, do Silvestra ešte ostáva pár dní. Potom ťa znova zase uvidím," usmiala sa pri myšlienke na čiernovlasého chlapca, ktorý sa dostal do jej srdca tak náhle a rýchlo. Privrela oči a vybavila si ten moment, kedy si takmer dali bozk. Možno na Silvestra dostanú ďalšiu šancu.

Rhea pevne dúfala, že ich už pri tom nikto nevyruší. Ak by sa o to predsa len niekto pokúsil, zrejme ho bude musieť začarovať!

***

Bozk medzi Hermionou a Dracom sa spontánne skončil a on sa na ňu ihneď usmial. Podľa výrazu jeho tvár, to neľutovala, čo ho mierne potešilo. „Hermiona, ja..."

„Je to v poriadku," usmiala sa na neho.

„Vážne?"

„Áno," prikývla. „Potrebovala som to. Vždy som sa bála byť šťastná, pretože som jednoducho mala strach, že sa všetko pokazí. Vždy sa všetko kazilo. Nie som si istá, ale chcela by som, aby som sa už toľko nebála..."

„Nemusíš sa báť," privinul si ju Draco znova do náručia. „Už sa to nepokazí. Konečne sa to dáva do poriadku."

„Vadilo by ti, keby sme to teraz neriešili?" spýtala sa ho.

„Ten bozk?"

„Áno, ten bozk," prikývla. „Musím nad tým trocha porozmýšľať."

„To si celá ty, Hermiona," pousmial sa Draco. „Budeme to riešiť vtedy, kedy to budeš chcieť riešiť ty."