Saturno [HP Fanfiction]

46. To sa zase podarilo

„Rhea, ja asi budem čarodejník," rozbehol sa Nathan k Rhei, keď sa vrátila domov.

„Čože?" spýtala sa ho.

Nathan jej všetko porozprával a rodičia prikyvovali. Rhea nadšene objala svojho brata. „To je úžasné!"

„Áno, je. Tatko vraví, že študovať môžem ísť do toho hradu, čo je tu kúsok," vravel jej Nathan nadšene.

Hrad obdivoval vždy, keď boli na prechádzke, ale nikto mu nepovedal, že to je škola. Keďže si mysleli, že nezdedil čarodejnícke schopnosti, nechceli mu o Rokforte rozprávať. Vedel, že mama pracuje ako profesorka, ale netušil, že tak blízko. Teraz už ale bolo Dracovi i Hermione jasné, že z Nathana rozhodne bude čarodejník a tak mu rozprávali dlhé hodiny o hrade, o čaroch a iných veciach.

„To je vážne super," usmiala sa na neho Rhea. „Budeš isto skvelý."

„Budem sa snažiť," žmurkol na ňu Nathan.

„Ty to zvládneš," postrapatila mu vlasy. „A vám dvom prajem veľa šťastia," zasmiala sa, keď sa pozrela na rodičov. „Dieťa na Rokforte, nuž..., len aby vám nechodili domov vrešťadlá od profesorov."

„Čo je vrešťadlo?" spýtal sa Nathan.

Draco mu to rýchlo vysvetlil a ubezpečil ho, že sa to príliš často nestáva. Spomenul však, ako Ron raz jedno dostal. Nathan sa na tom smial a Rhea tiež. Hermiona nad nimi iba kývala hlavou.

„A čo by sa stalo, keby si ho strýko Ron neotvoril?"

„Och, to nechcem radšej vedieť," zasmial sa Draco. „Ale ty si dobrý chalan, Nathan, u teba to nehrozí."

„Len aby," uškrnula sa Rhea.

„Ja sa budem snažiť, aby mi škola išla, naozaj," prisľúbil Nathan. „Som čarodejník. Vážne som?" skepticky sa na nich pozrel.

„Si," usmiala sa na neho Hermiona. „A budeme sa spolu učiť. Všetko ti pôjde, zvládneš to. Len ešte musíš trocha povyrásť a potom pôjdeš do Rokfortu, dobre? Ešte to pár rokov potrvá. Spomínali sme s ockom, že tam pôjdeš, až keď budeš mať jedenásť."

„No, to ešte bude chvíľku trvať," prikývol Nathan.

„To ubehne," chlácholila ho Rhea. „Ako voda."

***

„Kam ideme?" Oriana sa pýtala Billa, keď ju vzal na prechádzku po Rokville. Ginny prišla postrážiť Williama, takže očividne išlo o niečo dôležité.

„Ešte som ti nedal svadobný dar," povedal jej Bill.

„Dar?" zastavila sa a hľadela na neho. „Prečo by si mi dával dar?"

„Pretože ho pre teba jednoducho mám," zasmial sa Bill. „Tak poď, už tam skoro budeme."

Oriana sa zháčila. „Nie som si istá," povedala, keď si všimla, kam cesta smeruje.

„Ori, mohla by si mi dôverovať?" spýtal sa jej. „Alebo ti mám zaviazať oči, prehodiť ťa cez chrbát a odniesť ťa tam?"

Oriana napokon povolila a kráčali ďalej, presne tam, kam si myslela, že idú, ale vôbec tomu nerozumela. Ostali stáť pred starým hostincom a potom Bill vybral z vrecka kľúče a otvoril ho. Vošiel dnu a podal jej ruku.

Vo vnútri to skutočne veľmi smrdelo a chátralo. Všade bola pleseň, ale zariadenie dnu zostalo také, ako si ho pamätala. Oriane z toho zostalo smutno a netušila, prečo ju Bill sem vzal, pretože sa necítila vôbec dobre. „Prečo sme tu? Nepáči sa mi to."