Saturno [HP Fanfiction]

39. Veľké vyznanie

Dominique sa večer pobrala do Deravého kotlíka, aby si pohovorila s Viktorom. Vyšla na poschodie a našla izbu číslo 10. Zaklopala a potom vošla dnu.

Viktor stál pri okne a sledoval muklovský Londýn. V ruke mal pohárik s ohnivou whisky, aby nabral odvahu, keď Dominique príde. Počul, ako zaklopala na dvere a otočil sa vo chvíli, keď v celej svojej kráse vošla dnu a stiahla si kapucňu z plášťa. Ryšavé kadere jej vlasov jej lemovali tvár. Vyzliekla si plášť a zavesila ho na vešiak. Stála pred ním v bledozelených tenkých šatách a žmurkla na neho. Na perách mala červený rúž, čo ho vždy dokázalo dostať do kolien. Neuveriteľne ho priťahovala. A boli to už roky. Nedokázal sa jej vzdať, bolo to jednoducho nemožné, aj keď si bol istý, že ho Bill zabije. Alebo Fleur.

Teraz však na tých dvoch myslieť naozaj nechcel. Pred pár mesiacmi urobil chybu, keď sa to pokúsil kvôli ním s Dominique ukončiť. Bez nej však ostal jeho život neuveriteľne prázdny a šedý. Nič nedávalo zmysel, neustále bol nahnevaný a podráždený. Potreboval Dominique tak veľmi, ako potreboval dýchať.

„Som rád, že si prišla," usmial sa na ňu a položil svoj pohárik na nočný stolík. „Vyzeráš nádherne."

„Vďaka," prikývla a podišla k nemu bližšie. Až tak blízko, že to Viktorovi na okamih vyrazilo dych. „Takže vravíš, že som ti chýbala? A že si sa vrátil kvôli mne?"

„Aj jedno, aj druhé je pravda. Chýbala si priveľmi a áno, vrátil som sa pre teba," prikývol Viktor. „Bez teba môj život nemá žiaden zmysel."

„To sú ale pekne naučené frázy..."

„Dominique..."

„Ty takto nerozprávaš, Viktor," zamračila sa na neho. „Od začiatku si mi vysvetľoval, že náš vzťah je iba o sexe. Tak dobre teda, som tu. Poďme na to!"

„Minique!"

„Nesnaž sa mi nehovoriť niečo iné, Viktor," znova sa na neho zamračila. „Nehovor mi, že ma miluješ, že bezo mňa nevieš žiť, pretože ja tomu aj tak neuverím. A vieš prečo? Pretože nechcem ostať potom sklamaná, keď ma zase odkopneš, lebo ťa začne hrýzť svedomie za to, že sa priatelíš s mojou matkou a že som priveľmi mladá. Že si zaslúžim lepšieho a neviem, čo ešte všetko..."

„Nezáleží mi na tom, čo na to povie Fleur," povedal jej Viktor. „Chcem byť s tebou, pretože chcem. Na to niet dôvodu a nie je to iba o sexe. Ja viem, že som urobil za tie roky veľa chýb a že som ti dal pocítiť, že si iba milenka, ale Dominique, nikdy som to nemyslel vážnejšie. Chcem byť s tebou. Naozaj s tebou."

„Chceš sa priznať verejnosti? Uvedomuješ si, že sa to dozvedia naozaj všetci? V našom svete si dosť známy a ja tiež za tebou priveľmi nezaostávam," upozornila ho. „Zvládneš tú kritiku?"

„Zvládnem hocičo," ubezpečil ju opäť Viktor. „Ak mi dáš šancu dokázať ti, že môžeme byť skutočný pár."

„Tak potom chcem ísť na rande!"

„Isteže," prikývol Viktor. „Zajtra?"

„Áno, zajtra nič nemám," prikývla aj ona. „Chcem, aby to bolo skutočné rande."

„Ako si praješ, naplánujem to dokonalo. Hoci som už roky na žiadnom rande nebol, ale ja to zvládnem," usmial sa na ňu.

„Dobre," povedala Dominique a odstúpila od neho. Zvesila z vešiaka svoj plášť a obliekla si ho.

„Čo robíš?"

„Odchádzam," odvetila mu.

„Minique, ale..."