Saturno [HP Fanfiction]

23. Je to tu

Bill zaklopal na dvere Lastúrového domčeka. O chvíľku mu otvorila Victoire. Ešte nikdy ju takú nevidel. Vlasy mala neupravené, oči červené od plaču a na sebe mala iba pyžamo a na ňom župan. „Čo tu robíš?"

„Musíme sa pozhovárať," povedal jej Bill a vošiel do domu, nedal jej šancu, aby ho vyhodila. „Kde sú deti?"

„U babky a dedka, nechcela som, aby videli,... aby ma takto videli," riekla Victoire. „Teddy odo mňa odišiel."

„Viem," odvetil jej Bill.

„Bol sa ti posťažovať?"

„Nie," pokrútil Bill hlavou, „ale viem, že ste sa pohádali a on odišiel. Neboj sa o neho, je u Ginny a Harryho. Victoire, musíme si pár vecí vysvetliť." Dodal Bill a ukázal jej na sedačku, aby sa posadila.

Victoire chvíľku váhala, ale nakoniec sa usadila a pozrela sa na neho. „Hm, začni..."

„Mrzí ma, že som ti to o mame povedal tak náhle a v záchvate zlosti," začal rozprávanie Bill. „Mal som ti to povedať oveľa pokojnejšie, ale jednoducho som už nezniesol, že ma viníš z niečoho, za čo som nemohol. Tvoja matka sa rozhodla odísť so svojím milencom. Opustiť mňa i vás. Nepovedal som vám pravdu, pretože som ju chcel chrániť, napriek všetkému som ju stále miloval. Dominique o tom však vedela, pretože mamu s tým chlapom videla a Teddy zase počul môj a Fleurin rozhovor."

„Za rozpad manželstva vždy môžu dvaja," povedala Victoire.

„Nepovedal som, že som bez viny, hoci netuším, čo také tvojej matke pri mne chýbalo. Možno peniaze, uznanie, ja neviem," vravel jej Bill. „Vieš, Victoire, nie som si istý, či to vôbec chcem vedieť."

Victoire nič neodpovedala. Po tvári jej tiekli slzy a Bill jej mávnutím prútika privolal vreckovky z komody. Victoire si utrela slzy a potom sa znova pozrela na svojho otca. „Myslela som si, že to je naopak."

„Vždy som tvoju matku miloval," odvetil jej Bill. „A rešpektoval. Bola pre mňa jediná."

„Už nie je?"

„Nie, nie je," povedal jej úprimne Bill. „Jej zrada ma veľmi bolí. Avšak nechcem, aby ste sa vy, moje deti, tým trápili. Zrejme čakám nemožné, ale ste už dospelí, aj Louis pomaly, máte vlastné životy a to, že mama odišla späť do Francúzska, neznamená, že vás prestala milovať. Viem, že nie, Victoire. Stále ste pre ňu na prvom mieste, len jednoducho odišla za svojím šťastím," dodal trpko. „Ak to je jej šťastie, to neviem a po pravde ma to ani nezaujíma."

„Naozaj ťa mama vôbec nezaujíma?" spýtala sa dotknuto Victoire.

„Zaujíma ma, či je v poriadku," odvetil jej Bill, „či sa vám venuje, či sa venuje vnúčatkám. Ale jej život s iným mužom ma skutočne nezaujíma."

„Chcela, aby sme za ňou prišli na Silvestra, ale Dominique nechcela. Už chápem, prečo sa mame vyhýba," vravela Victoire. „Nechce za ňou ísť. Ja viem, že je dospelá a že si na tú vec urobila isto svoj názor, ale je to naša mama."

„Nemôžeme Minique do niečoho nútiť, zrejme potrebuje čas, aby sa s tým vyrovnala. A ty rovnako," dohováral jej Bill. „Nehovorím, aby si nešla, choď, pokojne si vypočuj aj jej verziu, ale myslím si, že tiež potrebuješ čas."

„Ja nikam nejdem!" odula sa Victoire. „Nechcem ju vidieť..."

„Vic..."

„Ocko, ak je toto všetko pravda a ja si nemyslím, že by si mi o niečom takom klamal, tak to ona zničila našu rodinu," vravela Victoire a po lícach jej znova začali tiecť slzy, akoby si to práve všetko plne uvedomovala. „A utiekla, oklamala nás, nemala ani toľko chochmesu, aby nám povedala pravdu. Veď už nie sme deti."