Saturno [HP Fanfiction]

33. Silné slová

„Môžem?" Victoire zaklopala na dvere jednej z izieb. Vedela, že toto je izba, v ktorej nájde Teddyho, lebo to bola jeho detská izba vždy, keď trávil čas s Harrym a Ginny.

Teddy sedel na posteli, prezeral si nejaké fotografie a keď začul jej hlas, zodvihol pohľad a prikývol. Odložil fotografie z detstva stranou.

Victoire vošla dnu, starostlivo za sebou zavrela dvere a zakliala ich kúzlom, aby nikto (Ginny) nepočúval ich rozhovor. Chcela súkromie, pretože vedela, že to čo povie teraz, často nehovorieva. Victoire Lupinová nebola práve z tých ľudí, ktorí by sa často ospravedlňovali. Postavila sa pred svojho manžela a vedela, že bude musieť začať. „Teddy, chcem ti povedať, že ma to príšerne mrzí. Vážne, všetko, čo som povedala o tebe. Neviem, ako mi to vôbec mohlo napadnúť. Viem, že ty nie si schopný takých vecí. Ranila som ťa..."

„Ani nevieš ako veľmi," odvetil jej chladne.

„Som príšerná," zhodnotila Victoire. „Čo mám urobiť preto, aby si mi odpustil?"

„Ja som ti odpustil."

Victoire ani veľmi neprekvapila jeho odpoveď. Bol to Teddy Lupin. Ten najdokonalejší muž na svete. Ten jediný, čo mal srdce priam zo zlata. Čo dokázal napriek všetkým smutným veciam, ktoré sa mu stali, milovať najviac. Milovať ju a svoje deti. Ich rodinu. O to viac jej bolo ľúto, že to všetko vypustila zo svojich úst. „Mohol by si sa, prosím, vrátiť domov?"

„Ak si to naozaj praješ," prikývol Teddy.

„Veľmi," odvetila jej mu Victoire. „Tie mesiace bez teba boli hrozné."

„Áno, boli," prikývol znova.

„Miluješ ma ešte?" spýtala sa ho s obavou v hlase, pretože jeho postoj bol stále taký cudzí a neprítomný.

„Akoby som mohol prestať milovať ťa?" spýtal sa jej.

„Povedala som ti hrozné veci, správala som sa ako krava. Možno si zmenil názor a uvedomil si si, že si si nezobral dobrú ženu," riekla mu Victoire.

„Keď som si ťa bral, Victoire," pozrel sa na ňu Teddy. „Dobre som vedel, koho si beriem. Vždy si bola tá najkrajšia na svete, ale pravda je, že nie si dokonalá. Pretože nikto z nás dokonalý nie je. Ani ja, ani ty, ani naše deti. Všetci máme aj zlé vlastnosti a ja som tie tvoje všetky poznal a aj napriek tomu, som sa s tebou oženil. Pretože ťa milujem."

„Aj ja ťa milujem," prikývla.

„Neprerušuj ma," požiadal ju. „Naozaj ma ranilo, ako si si myslela, že by som bol schopný ťa podviesť. Mal som z toho pocit, akoby si ty nevedela, koho si si vzala."

„Bolo to hlúpe," zahanbene prikývla Victoire. „Ja viem koho som si vzala. Toho najlepšieho na svete. A nie je pravda, čo si povedal, Teddy. Ty si dokonalý. Ty jediný na tomto svete si dokonalý!"

„Táraš," uškrnul sa na ňu.

„Netáram," pokrútila hlavou. „V mojich očiach si. Sľubujem ti, že už nikdy nebudem mať také hrozné reči a už nikdy ti neublížim. Chcem byť s tebou, ako som to sľúbila pri oltári a chcem na toto všetko zabudnúť."

„To by sa aj mne páčilo," prikývol.

„Ale?" spýtala sa ho.

„Neželám si, aby si mi rozkazovala, s kým sa mám, alebo nemám priateliť," kládol svoje podmienky Teddy a Victoire prikývla. „A ani aby si okolo toho nemala príšerne reči," dodal.

„Môžeš sa stretávať s Orianou, ak chceš," prikývla Victoire. „Viem, že ste iba kamaráti."

„Nevrav..."