Bill prišiel na večeru do svojho domčeku v Rokville. Slušne zaklopal a keď mu Oriana otvorila, prekvapene sa na neho pozerala. „Prečo klopete?" položila mu otázku.
„Nechcel som narušiť tvoje súkromie," odvetil jej.
„Je to váš dom," povedala ona a odstúpila od dverí, aby mohol vojsť dnu. Bill tak učinil a v dome cítil vôňu večere a voňalo to naozaj dobre. „Som rada, že ste prišli, William," pokračovala Oriana.
„Maličký spinká?"
„Áno, pred chvíľkou dostal večeru aj on a hneď zaspinkal. Je to vážne pokojne dieťa, spinká niekedy aj celú noc a plače veľmi málo," usmievala sa a oči jej žiarili, keď vravela o synčekovi. „Aký ste mali týždeň?" spýtala sa ho a spoločne zamierili do malej kuchyne v domčeku.
„Bol som so svojou dcérou," usmial sa Bill.
„S Victoire?"
„Nie, s Minique. S Dominique."
„Domi si pamätám. Krásne ohnivé dievčatko," opätovala mu úsmev Oriana a pritom ešte odbehla pomiešať polievku v hrnci. Prisypala tam vegetu. „Rozkošná. Ako sa má?"
„Veľmi dobre," odvetil jej Bill a sadol si na stoličku k jedálenskému stolu. „Pracuje ako manažérka pre metlobalový tím. Pamätala si na teba."
„Vážne?" Orianu to prekvapilo a zrejme aj trocha dojalo. „To je milé."
„Vidíš a ona vravela, že si bola k nej vždy veľmi milá," vravel jej Bill.
„Rada by som ju niekedy videla," povedala úprimne a potom začala vyberať taniere. Bill sa postavil, aby jej pomohol. Usmiala sa na neho a zatiaľ vybrala príbor.
„To môžem zariadiť, ak by si chcela, Oriana. Dominique som povedal o tom, že bývaš v mojom domčeku. Určite by prišla, ak nebude pracovne niekde mimo. S tímom stále cestujú na zápasy po celom svete," vysvetľoval jej.
„Hlavne, že sa jej darí," povedala, rozložila príbor a potom ešte vybrala servítky. Aj tie položila na stolík a nabrala im polievku.
Bill sa do nej ihneď pustil a musel uznať, že síce nebola ako od mamky, ale inak bola vynikajúca. „Je to skvelé."
„Vďaka, rada varím," povedala a fúkala si sústo na lyžičke. „Aj pečiem. Niekedy vám niečo napečiem, William. Som vaša dlžníčka."
„Nie si, neber to tak," žmurkol na ňu. „Môžeme byť priatelia. Ja svojim priateľom vždy pomáham."
Oriana sa usmiala a tvárila s dojato. „Áno, myslím, že sme priatelia. Vždy som mala za priateľa iba Teddyho, nikoho viac. A môjho dedka, aj on bol môj priateľ, nielen dedko. Vždy mi rozumel."
„Tak máš teraz aj mňa a tykaj mi," usmial sa na ňu.
„Dobre, pokúsim sa o to, možno mi to bude trocha trvať, zvyknúť si na to, William," zasmiala sa.
„Nikto mi nikdy nevravel William," pousmial sa Bill. „Pre všetkých som vždy bol iba Bill."
„Mne sa William páči viac, aj malému hovorím Will, Willy," vravela mu. „Môžem vám, teda môžem ti hovoriť Bill ako všetci ostatní, ak chcete..."
„Nie, William od teba znie pekne," usmial sa na ňu.
„Dobre," prikývla a potom sa začervenala. Dojedli polievku a ona sa postavila od stola, aby naložila na tanieriky druhé. Bill jej chcel pomôcť, ale ona to zamietla. Aj druhé jedlo bolo vynikajúce. Bolo také domáce, také ako zvykla variť jeho mama. Niežeby na Rokforte zle varili, ale ak si mal Bill vybrať, vždy mal radšej jedlo od mamky ako v Rokforte.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Saturno [HP Fanfiction]
Fanfic* Vždy som ti vravela o Saturne. Pretože na Saturne žijú deti, ktoré sme nikdy nemali. A vravela som ti o Plute, kde ešte stále počujú výkriky našej lásky. A o Mesiaci, kde kričia osamote naše hlasy. Tvoj a môj... a žiadajú odpustenie. Nemohli sme t...