Saturno [HP Fanfiction]

48. V Austrálií

Rhea sa potešila, keď konečne ráno prišiel James. Nemohol prísť už večer, pretože mal službu v práci. Spoločnosť mu robila Ginny, ktorá prišla poctivo skontrolovať Rheu i Nathana a doniesla im čerstvé ovocie.

„Už písali, že dorazili?" zisťovala od Rhei.

„Áno, ocko písal," prikývla Rhea. „Vraj bol let hrozný, ale inak je hotel pekný a mama nervózna."

„To sa podobá na Hermionu," uškrnula sa Ginny. „A čo sa týka lietadiel, tak súhlasím s Dracom. Let na metle je rozhodne lepší."

„Aj ja si to chcem už vyskúšať," vravel Nathan.

„To musíš ešte trocha podrásť," žmurkla na neho Ginny. „Dobre, vidím, že ste v poriadku a nechávam vás v dobrých rukách," usmiala sa na svojho syna. „Keby niečo, dajte mi vedieť."

„Neboj sa, mami, dám na nich pozor," prikyvoval James.

„A žiadne vylomeniny," poznamenala Ginny. „Nechcem byť ešte babička."

„Mama!" zapýril sa James. Rhea ho ešte nevidela toľko sa červenať, ale sama cítila, ako jej horí tvár. „Choď už radšej," dodal a potom ju vyprevadil.

Vrátil sa do obývačky a pobozkal Rheu na líce. „Prepáč."

„To nič," pousmiala sa.

„Tak čo, krpec, ideme sa niečo hrať?" spýtal sa James Nathana. „Mám tu celkom novú sadu pľuvadlíkov. Už si to hral?"

„Nie," pokrútil Nathan hlavou.

„Najvyšší čas naučiť ťa to," žmurkol na neho James. „Pridáš sa?" otočil sa na Rheu.

„Rada," usmiala sa. Bola šťastná, že je konečne s ňou. Nevidela ho niekoľko dní, lebo mal veľa služby v práci. A predstava, že s ňou bude celý deň, sa jej zdala krásna. Postupne dochádzala na to, že bez neho nedokáže žiť. Že dni bez neho sú akési jednotvárne a že jej veľmi chýba, keď s ním nie je.

Bola neuveriteľne zamilovaná do Jamesa Siriusa Pottera.

***

Dracovi (alebo Harrymu, ktorý mu pomáhal) sa podarilo zistiť adresu zubnej ambulancie, ktorú v Austrálií vlastnili Wendell a Monica Wilkinsovci. To boli mená, ktoré dali rodičom Hermiony novú identitu.

Zubná ambulancia nebola veľmi veľká a nečakalo tam ani veľmi veľa ľudí. Obaja sa posadili do čakárne a čakali, kedy vybavia všetkých pacientov. Hermione sa neuveriteľne potili ruky a Draco ju stále ubezpečoval, že to dobre dopadne.

„A-ako to urobíme, celé?" spýtala sa ho.

„Môžeme to skúsiť najprv rozhovorom," navrhol. „Ak to nezaberie, tak prútikom. Kúzlo som ťa naučil. Už si dosť silná, aby si to zvládla."

„Došľaka!" zanadávala. „Som nervózna."

Konečne odišiel aj posledný pacient a z ordinácie vyšiel doktor. Evidentne nemal sestričku. Hermiona v ňom ihneď spoznala otca, ale on ju nepoznal. Vyzeral síce o dosť staršie, ale jeho milý úsmev a veselé oči mu zostali. Aj keď sa v nich značil akýsi smútok. „Dnes nemám už žiadnych objednaných pacientov a ani moja žena," povedal im. „Chcete sa objednať?"

„Nie, pán Wilkins," odvetil mu Draco. „Prišli sme sa pozhovárať."

„O čom?" nevrlo sa na neho pozrel starší muž.

„O vašej dcére," povedal Draco okamžite.

„Nemám deti," odsekol mu.

„Ak by ste nás vypočuli, zistili by ste, že máte dcéru," pokračoval Draco.