Saturno [HP Fanfiction]

31. Povedala áno

Oriana uložila malého spinkať a potom na seba na chvíľku hľadela do zrkadla. Pripadala si tak neuveriteľne hlúpo. Bill ju miloval, jeho rodičia k nej boli takí milí a ona iba urobila scénu a bola k nemu zlá. Chcela sa vzdať a to boj ani nezačal. Hnevala sa sama na seba, že jej vôbec napadali také hlúposti. Nemohla by sa ho vzdať za žiadnu cenu.

„Som hlupaňa," šepla sama sebe.

„Veru áno," odvetilo jej zrkadlo. Ach tá mágia!

„Veľmi zábavne," uškrnula sa.

Vyšla z izby a zbehla dole po schodoch. Bill si čítal na sedačke knihu, ale spozornel, keď počul jej kroky.

„Ahoj," podišla k nemu.

„Ahoj," usmial sa na ňu.

„Prepáč," ospravedlnila sa.

„Už mi nikdy nehovor Bill, od teba to znie divne," požiadal ju a pritiahol ju k sebe na sedačku.

„Vážne mi to prepáč, William," prikývla a pozrela sa mu do očí. „Som neznesiteľne hlúpa. Tvoji rodičia boli vážne milí. Na mňa i na malého. Myslíš, že som sa im páčila?"

„Tatkovi veľmi," zasmial sa Bill. „Povedal mi, že to je fajn, že som si našiel mladšiu ženu. Že tu je vidina ďalších vnúčat," dodal.

Oriana sa usmiala a všetok strach z nej postupne opadával. „To je pekné."

„Ori, chcem, aby si vedela, že síce sa Fleur vrátila a evidentne má nejaké plány, ma nezaujíma. Nemôžem ti klamať a povedať ti, že ma vôbec nezaujíma, lebo to nie je pravda. Je to matka mojich detí, istým spôsobom sa o ňu zaujímať musím vždy. Ale nie romanticky. Ty si ma naučila, že sa môžem znova usmievať, že môžem znova niekoho ľúbiť, aj keď som bol neuveriteľne sklamaný z lásky."

„Ach, Will..."

„Takže sme v poriadku?"

„Áno, myslím, že áno..., chcem povedať, že si to naozaj prajem. Byť s tebou a aby to bolo v poriadku," prikývla.

„To som rád," usmial sa na ňu.

Oriana sa k nemu nahla a potom ho pobozkala skutočne vášnivo. Užívala si to. Bol predsa jej.

„Uff," zasmial sa Bill, keď prerušil bozk. „To bolo za čo?"

„Len tak," poznamenala a cítila, ako jej horia líca.

„Chcem si to zopakovať," žmurkol na ňu.

„Prečo nie?" zasmiala sa Oriana a znova ho pobozkala na pery so všetkou vášňou i láskou, ktorú k nemu cítila.

***

Rhea a Nathan si čítali knižku v jej izbe a potom sa iba tak zhovárali. Rheu zaujímalo ako sa má. Naozaj sa dlho nevideli a ona o neho mala strach. Pansy veľmi rada nemala a bála sa malého spýtať, ako sa k nemu správa, lebo nič pekné nečakala.

„A čo mama? Správa sa k tebe pekne?"

„Nie," povedal jej a pozrel sa jej priamo do očí. „Naozaj je Draco tvoj otec?"

„Áno a Hermiona moja mama. Nevedeli sme to. Je to zložité. Keď budeď väčší, tak ti to vysvetlím lepšie," sľúbila mu.

„Mohlo by sa to stať aj mne?"

„Čo myslíš?"

„Žeby Pansy nebola moja mama?"

„Och...," Rhea zosmutnela. „To ma mrzí, Nathan."