Saturno [HP Fanfiction]

42. Svadba

Hermiona odviedla Draca a Rheu domov. Andromeda nechcela ísť s nimi, chcela byť sama a hoci Hermiona naliehala, že to nie je pre ňu dobré, nepresvedčila ju a musela ju nechať ísť domov. Ľutovala tú starú pani. Už prišla o toľkých, teraz aj o svoju sestru. Určite sa veľmi trápila, ale Hermiona nemala tú moc, aby pomohla toľkým ľuďom. Okrem toho na smrť blízkeho človeka predsa neexistoval žiaden liek. To sama dobre vedela.

Draco odišiel do spálne a pohľadom ju požiadal, aby ho nechala samého. Rozhodla sa tak urobiť a urobila čaj Rhei, ktorá si sadla za jedálenský stôl a vyzerala pochmúrne a smutne, ako ju Hermiona ešte nikdy nevidela. Jamesa poslala na svadbu, len čo ju objal a poprial jej úprimnú sústrasť. Chcel zostať s ňou, ale Rhea trvala na tom, že teraz chce byť sama a že on má byť so svojou rodinou. James horko-ťažko odišiel.

„Možno som mala urobiť viac," šepla Rhea.

„Čo viac?" spýtala sa jej Hermiona.

„Možno som jej mala dať pocítiť, že ju mám rada, pretože mám," vysvetlila jej dcéra. „Ale nedokázala som to, pretože ona mi nikdy nedala pocítiť, že by ma mala rada. Zrejme, keď si spomenula, že som jej vnučka, tak ma začala mať trocha rada, ale chápeš ma, mama, však?"

„Áno," prikývla Hermiona. „Urobila si všetko, čo si cítila, Rhea. Už to nezmeníš. Ostáva nám dúfať, že Narcisse je už teraz lepšie."

„Určite áno, zrejme sa veľmi trápila," prikývla Rhea. „Bude ocko v poriadku?"

„Časom," odvetila jej Hermiona. „Ale nie úplne. Čas nelieči všetky rany."

„Zrejme nie," prikývla Rhea. „Pôjdem do svojej izby. Neskôr pošlem správu Jamesovi."

„Oddýchni si," pobozkala ju Hermiona na líce a potom odišla do detskej izby k Nathanovi. Niečo si kreslil a usmial sa, keď ju zbadal.

„Teta Cissy niekam odišla?"

„Áno, do neba," odvetila mu Hermiona.

„Tak ako moji rodičia?" spýtal sa Nathan.

Hermiona si nebola istá, či tí dvaja odišli práve do neba, ale napokon prikývla. „Áno, tam."

„Je to pekný svet?"

„Hm, dúfajme," pritúlila si ho k sebe. „Ocko a Rhea sú teraz trocha smutní, musíme ich nechať trocha samých, áno?"

„Áno," prikývol chlapček. „Budeš si so mnou kresliť?"

„Samozrejme a čo kreslíš?"

Nathan jej ukázal svoj obrázok. Boli na ňom štyri postavy a domček. Pri domčeku nakreslil aj psa. „To je naša rodina," ozrejmil jej.

„Ale my nemáme psa," usmiala sa Hermiona.

„A mohli by sme mať?" načrtol túto tému.

„Páčia sa ti psy?"

„Áno, áno," usmieval sa chlapček.

„Tak ja si s ockom o tom pohovorím," prisľúbila mu. „Ale neskôr, keď mu bude trocha lepšie. Vydržíš, však?"

„Áno," prikývol spokojne Nathan a pustil sa do vyfarbovania svojho obrázka. Podal pastelky aj Hermione, aby mu pomohla.

***

„No páni," usmiala sa Dominique, keď zbadala Orianu v svadobných šatách. Na rukách držala Williama a čakala už iba na nevestu, aby mohli odísť. Ginny žmurkla na svoju neter a tiež sa usmievala na Orianu.