Saturno [HP Fanfiction]

2. Priatelia, či známi

Draco Malfoy sa musel vrátiť domov. Po veľmi veľa rokoch. Samozrejme, že tak učinil hlavne kvôli svojej matke. Nuž druhý dôvod bol taký, že zomrel jeho otec a na ňom bolo, aby ďalej riadil malfoyovský majetok, ktorý sa Luciusovi za tie roky podarilo znova obnoviť a nahromadiť ho ešte viac. Draco nikdy netušil, ako sa mu to podarilo. A radšej to ani nechcel vedieť.

Matka ho potrebovala. Keby nebolo jej, nevrátil by sa natrvalo. Prišiel by na otcov pohreb, kľakol by si k hrobu, nechal by spadnúť pár sĺz a adresoval mu posledné slová: „Ďakujem za to, že si zo mňa urobil zbabelca!" A potom by sa vrátil do Ameriky a nikdy viac neriešil svoju rodinu.

Lenže tu bola jeho matka, ktorá ho bezvýhradne milovala, aj s chybami, ktoré napáchal. Bola nešťastná, lebo Luciusa vždy milovala. Draco mohol otca odsudzovať koľko chcel, ale nikdy mu nemohol uprieť to, že miloval jeho matku a ona milovala jeho. A okrem lásky medzi nimi bol vždy aj rešpekt a úcta, aj keď Lucius svoju rodinu istého času predal Voldemortovi. Zachránili sa a napriek spoločenskému úpadku vedeli by ďalej šťastní. Draco tak pochopil, že láska dokáže zázraky. On otcovi neodpustil. Zrejme nebol ako matka. A neodpustil mu ani teraz, keď vedel, že je mŕtvy a možno tak nikdy nenájde pokoj, o ktorom ľudia často hovoria.

„Draco?" nakukla jeho mama do pracovne. „Máš tu návštevu." Vošla dnu a zavrela za sebou dvere. Na sebe mala čierne elegantné šaty, lebo celé dni prichádzali ľudia, aby jej vyjadrili svoju sústrasť, ale Draco sa toho nemienil zúčastniť. Na matkinom krku si všimol drahý náhrdelník, ktorý jej už veľmi dávno daroval jeho otec. A vynikol na nej aj vďaka tomu, že mala vyčesané vlasy. Človek by povedal, že keby nebola smutná, tak na svoj vek je to stále krásna žena. Lenže Draco videl jej kruhy pod očami, videl tie opuchnuté červené oči a utrápený výraz a urobil by čokoľvek, aby netrpela, ale takúto moc nemal.

„Čože?" prekvapene sa na ňu pozrel. „Ja tu predsa nikoho nemám, matka."

„Je tu Pansy," odvetila jej.

„Čo tu chce?" Draco sa zamračil.

„Zrejme ti rovnako ako mne chce iba vyjadriť úprimnú sústrasť. Nebuď taký, synček," povedala mu. „Kedysi to bola tvoja kamarátka."

„Nenazval by som ju práve týmto slovom," oponoval jej.

„Urob to pre mňa," požiadala ho.

Nemal na výber. Prikývol a potom vyšiel z pracovne. Dlhou chodbou došiel ku schodisku a zbehol schody. Pansy stála v hale. Dlhé tmavé vlasy mala učesané do vysokého drdolu a na sebe mala celkom pekné tmavozelené šaty. Keď sa otočila za jeho krokmi, všimol jej voskovo bledú tvár.

„Draco," pozrela sa na neho.

„Čo chceš, Pansy?" spýtal sa jej na rovinu. Nerád chodil okolo horúcej kaše a chcel to mať rýchlo za sebou.

„Vyjadriť ti svoju úprimnú sústrasť, mrzí ma, že tvoj otec zomrel," povedala a podávala mu ruku.

„Hm," pokrútil hlavou. „Mne to je úprimne jedno."

„Bol to tvoj otec, Draco," pripomenula mu to. „Kedysi si k nemu vzhliadal."

„To bolo veľmi dávno, Pansy," pripomenul jej na oplátku on. „Tak prečo si skutočne prišla? Lebo si sa dopočula, že som späť a som bohatý vdovec?"

„Draco!" zaúpela.

„Pokiaľ viem, tak si vydatá, nie?" spýtal sa jej.

„Áno," prikývla. „Goyle zostal doma, nemohol prísť, musel sa postarať, no veď vieš..."