Saturno [HP Fanfiction]

28. Dobrú noc

„Ach, Draco," odvetila mu Hermiona. Jeho slová jej zaliali celé vnútro, ale predsa len nebola schopná mu odpovedať rovnako. Draco nevyzeral, že by ho to sklamalo. Znova sa na ňu usmial a potom ju chytil za ruku.

Na schodoch sa zjavili Albus s Royom a povedali nahlas, že do polnoci ostáva iba desať minút a preto by mali ísť všetci von a pozrieť si ohňostroj.

Hermiona sa usmiala na Draca a sledovala ako takmer všetky deti vybehli von. Za nimi šli dospelí a koniec tvorila Victoire s Remusom na rukách. Dorie mal Teddy, ktorý bol niekde na začiatku radu, aby sa jej vyhol. Victoire niečo poznamenala po francúzsky, znelo to ako nadávka.

„Si v poriadku?" spýtal sa jej Draco.

„Ani nie," odvetila. „Vezmete ho von, mne sa tam veľmi nechce. Prosím, Draco."

Draco si od nej vzal malého Remusa a odišiel s ním von. Hermiona sa pozrela na Victoire a netušila, akú radu jej dať.

„Dá sa to zachrániť?" spýtala sa jej.

„Nerozpráva sa so mnou," odvetila jej Victoire a sadla si na schody. „Obvinila som ho z nevery."

„A čo si myslíš, je to pravda?"

„Nie, nemyslím si, že by to bola pravda," priznala sa jej Victoire zahanbene. „Prehnala som to. Fakt nemám Orianu rada. Nemáš to s nejakou ženou podobne? Napríklad s Pansy? Večne sa po Dracovi sápe."

„Pansy Parkinsonovú som nemala rada už na škole," odvetila jej Hermiona a sadla si na schody k Victoire. „Bola skutočne zlá. Slizolinčanka, ktorá si myslela, že jej patrí celá škola. Avšak po časom som si ju vôbec nevšímala, pretože to bola hlupaňa. A vtedy som ešte ani nemala záujem o Draca. Teraz ju tiež nemám rada. Ale nie z dôvodu, že by ho ona stále chcela, ale skôr z toho, že sa hanbí za svojho syna..."

„Takže ma nechápeš," prikývla Victoire.

„Pozri, ja Orianu nepoznám, ale pamätám si, keď ste chodili do Rokfortu. Teddy o nej vždy pekne hovoril. Ale ako svojej kamarátke, lebo keď sa ho človek spýtal na lásku, vtedy vždy povedal iba jedno meno. Tvoje meno."

Victoire po tvári začali tiecť slzy. „Vážne?"

„Isteže," prikývla Hermiona a pohladila ju po vlasoch. „Prvýkrát to tuším povedal, keď mal tretie narodeniny. Vraj sa raz ožení s Victoire. Urobil to."

„Áno, to áno..."

„Victoire, nemyslím si, že by Oriana bola hrozba, ktorej by si sa mala báť. Dávaj si pozor, pretože môžeš o Teddyho prísť a to nie jej vinou. Ale svojou vlastnou."

„Oriana spí s tatkom," šepla Victoire.

„Aha." Hermiona slabo prikývla. Takže to bola žena, ktorá vrátila Billovi úsmev na tvár a preto jej totožnosť tajil. Bol medzi nimi veľký vekový rozdiel, ale to bolo Hermione jedno. Bill, ktorý sa usmieval, bol o dosť lepší a milší ako ten smutný Bill. Sama bola tej žene vďačná. Nuž na druhej strane chápala, že to Victoire trápi. Oriana bola iba o niečo staršia od nej, pritom mala dieťa a bola to Teddyho najlepšia priateľka. Bolo priveľmi ťažké prestať na ňu myslieť.

„Aj keby nič nemala s Teddym, aj tak ju nemôžem rada," pokračovala ďalej Victoire. „Ja by som vážne chcela, aby bol tatko znova šťastný. Ale s mamou."

„Ach, Victoire," poznamenala Hermiona. „Viem, že si z toho smutná, kto by nebol? Ale Fleur tvojmu tatkovi veľmi ublížila. Samozrejme, že vina bola na oboch stranách, to je jasne. Pozri, chápem ťa. Každý by chcel, aby jeho rodičia boli vždy spolu. Sú to naše vzory, sú to ľudia, ku ktorým sa vždy môžeš vrátiť a každý z nás si predstavuje, ako spolu zostarnú a ako im budeš nosiť vnúčence na varovanie. Nie vždy to vyjde, nie vždy sa to podarí. Musí to prebolieť. Avšak obaja si zaslúžia byť šťastní. I Bill, i Fleur. Nuž s inými partnermi."