Saturno [HP Fanfiction]

41. Chýbal kúsok

Rhea s tetou Andromedou prišli do nemocnice sv. Munga a pobrali sa do nemocničnej izby, kde bola hospitalizovaná Narcissa. Rhea sa na ňu vydesene pozrela, pretože takúto si ju vôbec nepamätala. Narcissiné vlasy boli špinavé, dosť vypadané a šedivé. Kruhy pod očami mala úplne čierne a v celej tvári bola príšerne vychudnutá. Zodvihla ruku, lebo sa jej chcela dotknúť, keď si sadla na kraj postele, a tú mala tiež veľmi chudú, až na nej boli vidieť žily.

„R-rhea..."

„Som tu," usmiala sa na ňu Rhea a pichlo ju v srdci. „Nenamáhajte sa, nemusíte nič nehovoriť."

„A Dra..."

„Ocko neprišiel so mnou," odvetila jej Rhea a videla, ako Narcisse prešiel tvárou smútok. „Je mi to ľúto," dodala súcitne.

Narcissa smutne prikývla a po tvári jej tiekli slzy. „Mrzí ma to," šepla smerom k svojej vnučke. „Všetko."

„Chápem," prikývla Rhea. „Veľa vecí mohlo byť inak. Ale moja mama hovorí, že všetko je tak, ako má byť. Možno by som bola priveľmi rozmaznaná, keby som s nimi žila celý život, lebo ocko ma veru rozmaznáva a to poriadne. Mama sa niekedy až hnevá. A teraz mám aj mladšieho brata, lebo rodičia si osvojili syna Pansy Goylovej, ale to isto viete, Narcissa. Konečne sme rodina a sme naozaj šťastní."

„To..., to ma te-teší..."

„Vďaka," prikývla Rhea.

„Si..., naozaj dobrá..."

„To vraví aj ocko," usmiala sa Rhea. „Vraj som priveľmi dobrá, že to mám po mame. Áno, asi som a som pyšná na to, že to mám po mame."

„Keby..., keby som si pa-pamätala..., mrzí ma to, Rhea..."

„Vy ste sa tak rozhodli, Narcissa," odvetila jej Rhea a vyberala slová, lebo nechcela byť k nej priveľmi krutá. „Keď ste ma držali na rukách, tak ste sa tak rozhodli. Mama mi to povedala. Aj keď ste videli moje oči. Ockove oči. Vy sama ste sa pripravili o možnosť byť so mnou. Ale nemyslite si, že vás nenávidím, to je nie je pravda. Vždy som sa snažila vám zavďačiť, chcela som, aby ste ma mali radi. Aj keď som nebola vaša dcéra, ja som sa snažila, lebo som mamu nepoznala. Myslela som si, že som dcéra Luciusa a vzhliadala som k vám ako k mame. Vy ste mi nikdy nedali šancu, ani maličkú. Nemuseli ste mi byť mamou, ale mohli ste mi prejaviť aspoň malý náznak lásky."

Narcissa plakala. „Odpusť..."

„Ja vám nemusím odpúšťať, Narcissa, ja som vám to odpustila dávno a viete prečo? Pretože som to na jednej strane chápala. Hľadeli ste na mňa ako na chodiacu neveru vášho manžela."

„Myslela som,... chcela som, aby si mi... odpustila iné..."

„Aj to som vám odpustila," povedala Rhea a zotrela si slzu, ktorá jej tiekla po tvári. „Pretože som teraz veľmi šťastná a spokojná. Ako som povedala, mám svoju rodinu, skutočnú rodinu, ktorá sa miluje. V mojom srdci nie je miesto pre nenávisť a zlobu. Taká nie som, nikdy som taká nebola. Možno za to môžu naozaj gény mojej matky, ale ako som povedala, som pyšná na všetko, čo som zdedila po nej a som pyšná aj na to, čo som zdedila po otcovi."

„Veľa..., veľmi veľa," šepla Narcissa. „Draco..."

„Je ten najlepší človek na svete," šepla Rhea a stisla jej ruku. „Aj keď urobil veľa chýb, všetko zvládol. Je úžasný, milujúci a dokázal toho tak veľmi veľa. Viac ako iní ľudia. A som ochotná vynadať každému, kto na neho povie jedného krivého slová."