Saturno [HP Fanfiction]

22. Všetci traja spolu

„Ste v poriadku, Hermiona?" spýtala sa jej Rhea.

Hermiona nevedela, čo odpovedať. Bola v poriadku, v tom najlepšom. Dozvedela sa, že má dcérku. Takú krásnu dcérku. Pohladila Rheu po líci a iba sa na ňu dívala. Do jej očí, Dracových očí. Nebola schopná jej niečo povedať. Bola pri nej, mohla sa na ňu dívať, ale kým jej nepovedia pravdu, nemôže ju nazvať svojou dcérkou. Hermiona bola v poriadku, ale jej svet v poriadku toľko nebol. Pripravili ju o dcéru na také dlhé roky. Tie roky sa jej už nikdy nevrátia. Skúšala sa práve teraz vo svojom vnútri zamerať na to, že ich ešte dlhé roky čakajú. Pretože inak by bola nešťastná a ona už nešťastná byť nechcela.

„Rhea, srdiečko, poďme do obývačky, posadíme sa a porozprávame sa," navrhol Draco.

„Ale stalo sa niečo?" spýtala sa Rhea.

„Áno, ale vysvetlíme ti to," riekol jej Draco.

Rhea prikývla a pobrala sa do obývačky v tetinom dome. Draco chytil Hermionu okolo pása a zaviedol ju do obývačky. Rhea sedela na šedej pohovke a Hermiona si prisadla k nej. Draco zostal stáť.

Hermiona sa na neho pozrela a on sa na ňu povzbudivo usmial. Potom sa pozrel na Rheu. „Srdiečko, ide o to, že už viem, kto je tvoja mamička."

„Čože?" Rhea prekvapene vykríkla. „Vážne to vieš?"

„Áno, zistil som to ráno a nechcem o tom mlčať už ani chvíľku," odvetil jej Draco a kľakol si k nej. „Lenže najprv ti musím povedať to, že Lucius nie je tvoj otec."

Rhea zažmurkala a šokovane hľadela na Draca. „Ak nie on, tak...?"

„Ja," šepol a chytil jej ruku do tej svojej. „Do dnešného rána som o tom nevedel, Rhea, ja prisahám, že som to nevedel. Kebyže to viem, nikdy, ver mi, nikdy by som ťa neopustil a nikdy by som nikomu nedovolil, aby sa k tebe správal zle."

„Nerozumiem tomu," pokrútila Rhea hlavou a po tvári jej tiekli slzy. „Prečo si o mne nevedel?"

„Keď tvoja mamička zostala tehotná, už sme netvorili pár. Odišiel som do Ameriky a ona sa zrejme rozhodla, že ťa vychová sama," vysvetľoval jej Draco. „Lenže moji rodičia zistili, že je tehotná a keďže im nevyhovovalo, že tvoja mamička nie je čistej krvi, nevyhovovalo im ani to, že by ich vnúča malo mať krv zmiešanú. Uniesli tvoju mamičku a keď si sa narodila, oddelili vás. Vymazali jej pamäť, aby si nikdy nespomenula, že ťa mala. A aby som sa ja nikdy nedozvedel, že mám dcérku..."

Hermiona si zotierala slzy, Rhea naďalej šokovane hľadela na Draca a počúvala každé jeho slovo. „Čo so mnou chceli urobiť?"

„Dať ťa do sirotinca niekam veľmi ďaleko. Lenže Narcissa spanikárila, nedokázala s tým žiť a požiadala Luciusa, aby aj jej vymazal pamäť. Prečo ťa Lucius nakoniec do domova nedal, netuším. Buď ho tiež potrápilo svedomie, alebo mal iný dôvod, ktorý sa už nedozvieme. Narcissa, keďže mala vymazanú pamäť, nikdy nepochybovala o tom, že si výsledkom jeho nevery, preto ťa nikdy nemala rada," vysvetľoval jej ďalej Draco.

„Nemala ma rada tak či tak, keď ma odlúčila od mamy," šepla smutne Rhea. „Prečo to urobili? Tebe, mne a mojej mame? Prečo?"

„Pretože hoci by som bol rád, keby to nebola pravda, nie sú to dobrí ľudia," povedal Draco smutne a Hermionu to zamrzelo. Nechcela, aby si Draco niečo také myslel o svojich rodičoch, ale keďže im toľko ublížili, nemohla inak ako súhlasiť. Pokiaľ išlo o ňu, tak Luciusa a Narcissu Malfoyovcov priam nenávidela.

Hermiona pohladila plačúcu Rheu po vlasoch. Rhea sa trocha strhla, akoby zabudla, že tam s nimi je. Pozrela sa jej do očí a potom povedala: „Si to ty, však?"