Saturno [HP Fanfiction]

4. Tajomstvo menom Rhea

Draco sa vrátil domov. Stále mal v mysli Hermionu. Plánoval, vymýšľal, ako sa s ňou znova stretnúť. Vošiel do svojej izby, vyzliekol si kabát a pozrel sa von oknom. Mesiac svietil priamo do jeho izby a on na neho iba chvíľku hľadel. Premýšľal, uvažoval a dúfal, že ju ešte uvidí.

Niekto zaklopal na dvere jeho spálne a potom dnu vošla dievčina s podnosom a čajom na ňom. „Tvoja matka ma poslala, aby som ti doniesla čaj," oznámila mu.

Draco sa otočil a pozrel sa na ňu. Chudá dievča s tmavými brčkavými vlasmi. Pekná, ale zatratená. „Koľkokrát som ti povedal, Rhea, že ma nemáš obsluhovať?" nahnevane odvrkol, vytrhol jej podnos s čajom a položil ho na stôl. Potom ju trocha silnejšie schmatol za ruku a ťahal do svojej izby.

„Au," zjojkla dievčina.

Vtrhol do žltého salónika, kde sedela jeho matka a čítala si knihu. „Matka!" skríkol na ňu. „Poslednýkrát ti hovorím, že si neželám, aby ma Rhea obsluhovala."

Dievčina vedľa neho pípla a sčervenela.

„Draco," oslovila ho matka a postavila sa zo žltého kresla. „Nemyslím si, že je niečo zlé na tom, aby ti doniesla čaj, keď si sa vrátil rozrušený zo svojho stretnutia. Sama som ti ho chcela urobiť a priniesť, ale mala som ešte niečo na práci."

„Pani Narcissa má pravdu," prikývla Rhea naučene. „Urobila som to rada, Draco."

„Keby som chcel čaj, poviem domácemu škriatkovi," odsekol Draco. „Neprajem si to," dodal a pozrel sa na jednu aj na druhú. „Rhea je predsa moja sestra, nie naša slúžka."

„Nie je to oficiálne tvoja sestra," odvetila Narcissa a v tvári sa jej mihol hnev. Inak to povedala celkom pokojne. „Ale ako povieš, drahý, hlavne sa upokoj. Sama povedala, že jej nerobilo problém, priniesť ti čaj, tak by si mohol prestať z toho robiť drámu."

„Ako povieš, matka," zamračil sa, znova schytil Rheu za ruku a vyšli zo salónika, pričom Draco treskol dverami. Pustil dievčinu a pozrel sa na ňu. „Prepáč."

„Neospravedlňuj sa, Draco," šepla a v očiach sa jej zjavili slzy.

„Prečo plačeš?"

„Povedal si, že som tvoja sestra, nazval si ma sestrou," riekla mu a na tvári sa jej zjavil úsmev. „Správal si sa ku mne vždy pekne, aj keď som plodom nevery tvojho otca s Merlinvie kým."

„A záleží na tom? Si moja sestra a keby bolo po mojom, tak nosíš naše priezvisko a pristupuje sa k tebe úplne inak," odvetil jej a pohladil ju po vlasoch. Nechcel, aby plakala. Necítil sa dobre, keď nejaká žena plakala v jeho prítomnosti. „A mám ťa predsa rád."

„Aj ja ťa mám rada, Draco," objala ho. Privinul si ju do náručia.

Naozaj ju mal rád. Bol už dospelý, keď jeho otec priviedol domov malé tmavovlasé dievčatko a povedal im, že to je jeho nemanželská dcéra. Narcissa sa veľmi hnevala, ale napokon to ustála, ale k dievčatku si nikdy nenašla cestu. Nútila ju pracovať, ako keby bola domáci škriatok. Samozrejme, že to sa Luciusovi nepáčilo a tak dievčatko ostalo v dome, občas niečo pre Narcissu urobilo. Keď malo jedenásť rokov, odišlo študovať do Beauxbatonsu, aby o nej nikto na Rokforte netušil. Nikto vlastne netušil nikdy, že má Draco sestru. Lucius to tajil kvôli svojmu postaveniu a Narcissa rovnako kvôli hanbe, ktorú prežívala. Jediná osoba, ktorá to okrem nich troch vedela, bola Andromeda a tá sa k Rhei vždy správala veľmi pekne. A Draco tiež. Mal ju rád. Bolo na nej niečo, čo ho nútilo ju ochraňovať. A teraz keď sa vrátil, ešte viac.

Rhea už bola dospelá, mohla hocikedy odísť, ale nechcela. Dokonca ani teraz, keď zomrel Lucius.

„Chcela by som ťa o niečo požiadať." Odtiahla sa od neho.