Saturno [HP Fanfiction]

14. Možno sa dá znova nájsť šťastie

„Ako to išlo s Hermionou?"

„Dobre, všetko som vedela, niečo mi povysvetľovala a tak. A spoznala som Lily," odvetila Rhea svojmu staršiemu bratovi. „Je taká pekná a milá. A vieš čo ešte? James jej o mne písal."

Draco sa chytil za hlavu. Očividne nemohol poprieť, že preleteli sympatie na oboch stranách a môže sa čoskoro pripraviť na to, že Rhea začne s tým mladým Potterom dokonca ani chodiť. Samozrejme, že sa mu to nepáčilo, ale na druhej strane jej to nemohol a ani nechcel zakázať. Poznal silu lásku a okrem toho vedel o mladom Potterovi veľa vecí. Bol v aurorskom výcviku a Draco vedel aj to, že v ňom je naozaj dobrý. Okrem toho bol z dobrej rodiny a bol vychovaný. To nemohol poprieť, ani keby chcel. „To je super, Rhea. Som rád, že si mala pekné popoludnie."

„Mala, ale ty sa mi vidíš sklesnutý. Stalo sa niečo?" pýtala sa ho a posadila sa na tmavozelenú sedačku v jeho pracovni.

„Pansy..."

„Čo urobila tá šialená?" spýtala sa Rhea.

„Chcela, by som si ju vzal," odvetil jej Draco.

Rhea sa hlasno rozosmiala. „Máš fakt super nápadníčku, braček. Je mi ťa ľúto, ona je otrasná."

„Chce odísť a zobrať Nathana so sebou," dodal Draco.

Rhei zmizol úškrn z tváre. „Ale to..., to nemôže..."

„Prečo by nemohla? Je to jej syn," riekol jej starší brat.

„Ona ho nemá rada. Draco, musíme niečo urobiť, aby ho tu nechala. My dvaja ho máme o dosť radšej ako ona," naliehala na neho.

„Rhea, neblázni, neodlúčim matku od dieťaťa," zamietol to rázne Draco. „Také niečo vie urobiť iba chudák a to ja nie som. Budeme musieť rešpektovať rozhodnutie Pansy. Nathan je jej syn."

„Čo ak ho už nikdy neuvidíme?" spýtala sa ho.

„Potom sa s tým budeme musieť nejako zmieriť," odvetil jej Draco. „Ale pochybujem, že to urobí. Nemá kam ísť. Nikto sa s ňou nepriatelí. Okrem mňa. A Pansy nie je schopná prežiť sama vo svete. Nech si ďalej trucuje, ale mňa vydierať nebude!"

„Dúfam, že máš pravdu, Draco a že Pansy neodíde s Nathanom niekam ďaleko a my ho už nikdy neuvidíme," odvetila mu sestra. „Pretože ak to tak bude, zrejme budem znova smutná. Mám ho tak veľmi rada."

„Aj ja ho mám rád, Rhea," prikývol Draco. „Pochop však, že sa nedá nič robiť."

„Ja viem, že máš pravdu," prikývla aj ona. „Len to nie je fér, naozaj to nie je fér!"

***

Dni pomaly ubiehali, Hermiona bola spokojná s výsledkami Rhei na jej súkromných hodinách. Považovala ju za naozaj šikovnú, všetko sa učila tak rýchlo a poctivo si robila domáce úlohy. Zdala sa jej taká učenlivá a dychtivá po informáciách, že mala pocit, že v nej vidí seba, keď bola mladšia. Až na tú ukecanosť. Rhei sa ústa skutočne nezastavili. Hermiona taká nebývala, skôr sa hanbila toľko rozprávať s ľuďmi. Tým jej Rhea pripomínala Draca z doby, keď spolu mali vzťah. Tiež bolo málo chvíľ, kedy sa mu zastavili ústa. Kedysi by to do neho vôbec nepovedala, na škole z neho taký pocit nemala, ale ako náhle sa zblížili, vtedy pochopila, že sa mu ústa zatvoria iba vtedy, keď ho pobozká.

V sobotu sa chystala do Rokvillu, aby išla na vianočné nákupy s Lily a Rheou. Celkom sa na tento deň tešila. Od rána mala dobrú náladu a usmievala sa.