Saturno [HP Fanfiction]

20. Všetko sa zmení

„Draco, Rhea, čo sa deje?" Andromeda ich privítala pri svojich dverách a prekvapene hľadela na oboch i na kufre.

„Teta, prepáč, nevedel som za kým iným ísť," riekol Draco.

„Poďte ďalej a povedzte mi, čo sa deje," vpustila ich dnu.

Draco si vyzliekol kabát a vyzul topánky, počkal, kým Rhea urobila to isté. Nechali kufre v chodbe tetinho domu a vošli do obývačky, kde rozvoniavali ešte stále vianočné koláče a kakao.

„Chcel som ťa požiadať, teta, či by tu Rhea mohla pár dní zostať," vravel Draco. „Nepohodol som sa s matkou a kým nám dvom nájdem nové bývanie..."

„Čo sa stalo?" spýtala sa Andromeda.

„Áno, Draco, kedy mi povieš, čo sa stalo?" dobiedzala aj Rhea, ktorá bola zo všetkého stále prekvapená.

„Teraz nemôžem," povedal Draco obom. „Je to priveľmi vážne a ja predtým, než to poviem teba Rhea, a tebe teta, to musím povedať niekomu inému. Niekomu, kto si to celé vôbec nezaslúžil. Nikto z nás..."

Ani Rhea, ani Andromeda netušili, o čom hovorí, ale napokon teta prikývla. „Môžete tu zostať obaja, ako dlho bude potrebné."

„Mám ešte jednu prosbu, teta," pozrel sa jej Draco do očí.

„Nemám povedať svojej sestre, že si tu," vyčítala požiadavku z jeho očí. „Nerada klamem, Draco."

„Je to len pár dní," podotkol Draco.

„Je moja sestra v poriadku?"

Draco smutne pokrútil hlavou. „Možno by si mala za ňou nájsť. Rhea sa o seba vie postarať. Mohla by nám zatiaľ vybaliť pár vecí. Ja sa vzdialim na pár hodín."

„Ale, Draco," Rhea sa mračila.

„Počúvaj ma, srdiečko." Chytil jej tvár do svojich rúk. „Zrejme ešte dnes sa zmení veľmi veľa vecí k lepšiemu. Jediné, o čo ťa žiadam je, aby si ostala v tetinom dome, kým sa vrátim a uvidím, čo ďalej. Dokážeš mi to sľúbiť, prosím."

Rhea prikývla. „Áno."

„Ďakujem," prikývol Draco s úsmevom a pobozkal ju na čelo. Potom sa otočil k tete Andromede. „A ďakujem aj tebe, teta. Keď budem schopný ti to vysvetliť, tak to urobím. Prisahám."

„Zájdem za Narcissou," odvetila mu.

„Pochopiteľne, je to tvoja sestra," prikývol.

„A tvoja matka," doplnila ho.

„Áno, to nepopieram, ale to čo ona a otec urobili, je niečo, čo im nikdy neodpustím. Ak sa dozvieš, o čo ide, dáš mi za pravdu, milá teta..."

„Ach, Draco," mierne nad ním pokrútila hlavou. „Buď rád, že ešte máš matku. Aj ty by si tu mal byť pre ňu. Čo ja by som za to dala, keby moja dcéra bola nažive."

„To je iný prípad, teta," pokrútil hlavou Draco.

„Veľakrát som svoju dcéru sklamala, ale ona sa mi neotočila chrbtom," oponovala mu teta Andromeda. „Nech sú tvoje dôvody akokoľvek vážne, mama je len jedna a všetko, čo urobila, urobila preto, aby ťa chránila."

„Chrániť ma mala pred inými osobami. Toto urobila z vlastnej vypočítavosti. Z chladu, z postavenia. Brániš ju, lebo netušíš, čo vykonala a ja ti to ani nepoviem. Nie teraz. Možno ti to povie ona a sama si urobíš názor. A teraz prepáč, teta, ale musím už ísť. Už nesmiem čakať ani sekundu. Nemôžem..."