Saturno [HP Fanfiction]

26. Zaujímavý koniec roka

V miestnosti ostalo ticho, až kým Ronovi nespadol na zem pohár a ohnivá whisky sa rozliala po koberci. Hermiona vybrala prútik a okamžite koberec zbavila tekutiny, i nasledovného fľaku.

„Nie to Luciusová dcéra?" spýtala sa Molly.

„Nie," pokrútil hlavou Draco a odpil si z pohárika. „Je moja. Naša," dodal celkom pokojne a usmial sa na Hermionu. „To Lucius a Narcissa všetko spôsobili. Väznili Hermionu, kým neporodila dieťa. Nútili ju písať vám listy, že je v Austrálií, kde nikdy nebola. Keď sa dievčatko narodilo, vzali ju a vymazali Hermione pamäť. Chceli dať dcérku preč, niekam ďaleko, ale matka to nezvládla a donútila otca, aby vymazal pamäť aj jej. A potom sa otec objavil na prahu dverí s dievčatkom a nahovoril jej, že to je jeho dcéra, pritom to bola ich vnučka. Neviem, možno svedomie, možno ju chcel vytrestať, možno i mňa, netušíme a ani sa to nedozvieme, lebo je mŕtvy. Urobili niečo hrozné. Hermione i mne."

„Kedy ste vy dvaja mali nejaký vzťah?" spýtala sa Potterová a tvár mala celú červenú od prekvapenia.

„Áno, to je dobrá otázka!" vyhŕkol Ron. „Určite si ju zneužil! Ty..., ty bastard!" pritvrdil, ale Harry ho chytil za límec košele.

„Ron!" ohriakla ho Hermiona. „Tak to vôbec nebolo," dodala a pozrela sa na Draca. „Bolo to po škole. Netrvalo to dlho, pretože sme vedeli, že jeho rodičia a ani nikto z vás by to nikdy neprijal. Usúdili sme, že lepšie bude, ak budeme od seba, nebojovali sme a..."

„Vzdali sme to skoro," pokračoval Draco a mračil sa na Rona. „A tak stalo sa. Hermiona si nepamätá, prečo mi nepovedala o dieťati, ešte sa jej nevrátila pamäť, ktorú jej Lucius vymazal."

„Nemôžem uveriť, že ľudia sú schopní niečoho takého," smutne odvetila Molly.

„Naozaj, mamka?" zasmial sa George. „Pracovali pre Voldemorta, zničiť Hermione život, bola malina. Hoci nechápem, ako môže niekto zničiť život vlastnému dieťaťu," dodal a pozrel sa na Draca.

„Ja viem, že je to možno ťažké pochopiť," pokračovala Hermiona, „ale Rhea a Draco sú súčasťou môjho života. Ona je to najdôležitejšie."

„A presne tak to má byť, Hermiona," usmiala sa na ňu Molly, podišla k nej a pobozkala ju na čelo. „Vždy som si myslela, že je to škoda, že nemáš deti. Bola by z teba úžasná mama a pozrime sa, ty dieťa máš a viem, že budeš skvelá!"

„Ďakujem, Molly," Hermiona ju objala. Jej názor pre ňu veľa znamenal. Hoci sa jej posledné roky trocha vyhýbala, predsa len ju mala veľmi rada.

„Vitaj v rodine, Rhea," usmiala sa Molly aj na jej dcérku. Rhea jej opätovala úsmev. „Zdalo sa mi, že je na tebe niečo povedomé. Si predsa malá Hermiona. To je mi radosti, vážne."

„Och, ďakujem, pani Weasleyová," usmiala sa na ňu Rhea.

„Len Molly, drahá," požiadala ju.

„Draco Malfoy," oslovila ho Molly. „Posaď sa, prosím. Musíš mať za sebou náročné dni. Mrzí ma, čo ti urobili tvoji rodičia. Je vidieť, že si sa na nich nie úplne podal a to je dobré. Chcem ťa o niečo požiadať."

„Mňa?" prekvapene sa na ňu pozrel Draco. „Áno, ja..., počúvam vás, pani Weasleyová."

„Pre teba Molly, rovnako," usmiala sa na neho. „Dávaj na ne pozor, dobre? Hermiona je pre mňa veľmi dôležitá a Rhea teraz rovnako patrí do mojej rodiny."

„Neviete si ani len predstaviť, aký som rád, že poznám pravdu. Milujem svoju dcéru," riekol jej Draco a Hermione po tvári tiekli slzy. „Nikdy ju nespustím z očí, už vážne nikdy!"