Saturno [HP Fanfiction]

38. Spolu na to prídeme

Oriana sledovala Victoire, ktorá mala na rukách malého Williama a kŕmila ho koláčikom. Usmievala sa na neho a William sa usmieval na ňu. Netušila, čo si má o tom myslieť a tak k nej zamierila a posadila sa k nej. „Môžeš mi ho dať."

„To je v pohode," odvetila jej Victoire. „Mala ho Dominique, ale odbehla..."

„Videla som ju s tým rodinným priateľom," riekla Oriana.

„To je Viktor Krum," povedala jej Victoire. „Bol dosť známy metlobalový hráč a teraz je tréner."

„To je vážne Viktor Krum?" spýtala sa Oriana a pohľadom blúdila po záhrade a nakoniec ho zbadala pri Harrym Potterovi. „Neverím..." Samozrejme, že ho poznala. Teddy jej o ňom hovoril a mali aj jeho fotografie a poznali všetky jeho finty.

„Áno, je," zasmiala sa Victoire. „Je to mamin kamarát a aj strýka Harryho."

„Fíha!"

„Boli spolu v Trojčarodejníckom turnaji," vysvetlila jej Victoire.

„Ten mi Teddy spomínal, ja som zabudla," prikývla Oriana. „Asi si od neho pôjdem vypýtať podpis."

Victoire sa zasmiala. „Och, to by som nerobila!"

„Prečo?"

„Tatko nemá Viktora rád," zasmiala sa Victoire opäť. „Teda myslím, že nikto okrem Harryho a Teddyho nemá Viktora rád. Myslím mužskú časť našej rodiny. Najviac ho nemá rád strýko Ron, lebo Viktor kedysi chodil s tetou Hermionou."

„Táto rodina je ozaj zaujímavá," prikývla Oriana.

„Áno, to veru je," odvetila jej Victoire. „Kde je vôbec Dominique?" rozhliadla sa aj ona po záhrade, ale sestru nevidela.

„Nevidela som ju," povedala jej Oriana. „Daj malého a môžeš ju ísť nájsť."

„Áno, mala by som," prikývla Victoire a podala jej synčeka. „Nemala by si ho veľmi nosiť na rukách teraz. Aspoň mne to liečiteľ vravel, keď som čakala Dorie a Remus bol ešte malý. Aj keď bol trocha starší od Williama, ale predsa len. Už vieš, či to bude chlapec, alebo dievčatko?"

„Ešte to neviem," odvetila jej Oriana.

„No uvidíme," prikývla Victoire. „Ak by to bolo dievčatko, tak mi ostali nejaké vecičky po Dorie, niektoré aj úplne nové, lebo ona veľmi rýchlo rástla a Dominique jej furt niečo kupovala. Keby si chcela..."

„Určite by som chcela," prikývla Oriana. „Ja..., naozaj ďakujem, Victoire."

„Vieš, že to robím kvôli tatkovi a deťom, však?" spýtala sa jej Victoire.

„Áno," prikývla Oriana. „Je mi jasné, že nikdy nebudeme kamarátky."

„Tatko ti povedal o tej svadbe?"

„Hej a mrzí ma to," odvetila jej Oriana. „Ale nemala by si z toho viniť iba tvoju mamu."

„Prečo?"

„Pretože obe vieme, že ani na Rokforte si ma veľmi nemusela. Nepáčilo sa ti, že sa Teddy so mnou priatelí a možno by som sa na tvojom mieste správala rovnako. A nemôžeš sa úplne diviť ani tvojej mame, pretože pravda je, že som sa na tvojho otca naozaj pozerala počas svadby. Páčil sa mi," riekla jej Oriana. „Ale prisahám, Victoire, že by som nikdy nenabrala odvahu ho čo i len osloviť. Nie som taká žena, nech si myslíš, čo si myslíš."

„No, aspoň si úprimná," prikývla Victoire. „Idem nájsť Dominique." A potom odišla.

Oriana si privinula synčeka do náručia a sledovala Billa, ktorý sa zhováral s Louisom a na niečo sa spolu smiali. Bill vyzeral tak šťastne a ona bola rada, že to je vďaka nej a deťom. Naozaj jej bolo veľmi ľúto, keď sa Victoire nechcela s Billom ani len zhovárať. Teraz sa to zmenilo a hoci ju Victoire nebude mať nikdy rada (to si bola istá), aspoň s Billom sa znova zhovárala a on bol aj preto šťastný. Nechcela, aby mu niekto ešte niekedy zlomil srdce.