Saturno [HP Fanfiction]

21. Odchod

Bill nemal v pláne odísť na Rokfort a Oriane to iba vyhovovalo. Skoro celé doobedie sa hral s malým Williamom a ona zatiaľ pripravila obed. Potom uložila maličkého spať a pritúlila sa k Billovi, ktorý sedel na sedačke a čítal si Denného Proroka.

„Píšu tam niečo zaujímavé?" spýtala sa ho.

„Nie," pokrútil hlavou. „Keď som zbadal tú sovu, myslel som si, že to píše Victoire, aby sme sa pozhovárali ako dvaja rozumní ľudia, ale evidentne trucuje."

„Lenže po včerajšej noci by už mala pravdu," riekla mu Oriana. „Som tvoja milenka."

„Aby si bola moja milenka, musel by som byť zadaný, alebo ženatý a ani jedno z toho nie som," odvetil jej Bill a pobozkal ju na čelo. „Tu ale vôbec nejde o mňa a teba, ide tu o to, že sa Victoire nespráva vhodne k ľuďom. Jej môže byť jedno, s kým som, alebo budem. Som už dosť dospelý, nemyslíš? A naozaj sa nemusím spovedať vlastnej dcére o mojich vzťahoch."

„Dobre, nebavme sa o tom," odvetila mu Oriana. Nechcela sa o tom ďalej zhovárať, lebo si čím ďalej tým viac uvedomovala, že jej zamilovaná bublina čoskoro praskne. Bill si uvedomí, že je od neho o dosť mladšia, že má dieťa s iným mužom a že mu nemá čo poskytnúť. A ak si to neuvedomí sám od seba, oči mu otvorí jeho rodina. Nechcela, aby sa to stalo tak skoro, preto do toho radšej rýpať nechcela.

„O čom sa chceš rozprávať? Alebo ti mám čítať rozprávku?" žmurkol na ňu Bill.

„William," oslovila ho Oriana a pohladila ho po líci, „tieto jazvy na tvoje tvári, máš z vojny?"

„Áno, to je Greybacková práca, jeho meno ti niečo hovorí, však?"

„Áno," prikývla smutne. Vlkolak, čo v detstve premenil Teddyho otca. „Ale ty nie si, či..."

„Vlkolak?" Bill sa na ňu usmial. „Nie, nebol vtedy spln, keď sa to stalo. Mám len tieto jazvy, aj keď už som si na ne tak zvykol, že ich ani nevidím, keď sa pozriem do zrkadla. Okrem toho rokmi vybledli. Keď boli čerstvé, tak to bolo o dosť horšie. Vtedy som to neriešil, pretože Fleur, ona..."

„Ťa milovala aj napriek jazvám," doplnila za neho Oriana.

„Áno," prikývol Bill, pretože to nebolo tajomstvo. „Moja mamka ju nikdy nemala rada. Ale v tú noc, keď sa to stalo, si myslela, že si ma Fleur už nebude chcieť zobrať, lebo budem mať jazvy a možno aj iné následky. Ale ona ju vyviedla z omylu."

„To muselo byť pekné," povedala Oriana trocha trpko.

„Vtedy bolo, áno," prikývol Bill. „Ale tá láska jej nevydržala, ako už všetci vieme."

„Mal si aj iné následky?" spýtala sa, aby opäť zmenila tému.

„Chutilo mi surové mäso, ale už aj to ma prešlo," odvetil jej Bill. „A v noci, keď je spln, väčšinou nespím. Neviem zaspať."

„Teddy nenávidel spln," rozprávala mu Oriana. „Tiež vtedy nemohol zaspať. Stále myslel na svojom otca. Často sme boli celú noc hore a zhovárali sme sa. Nechcela som, aby bol sám a trápil sa. Poznal si Teddyho rodičov, však?"

„Boli to výnimoční ľudia," odvetil jej Bill. „Remus a Tonksová veľmi túžili po lepšom svete pre Teddyho. Kvôli tomu zomreli."

„Určite z neba vidia, že ten lepší svet nastal a sú na Teddyho veľmi hrdí," usmiala sa na neho Oriana.

„Chceš počuť niečo zábavné?" spýtal sa jej Bill.

„Áno, veru to chcem," prikývla.

„Moja mamka tak veľmi nemala rada Fleur, že stále volala Tonksovú k nám na večeru, aby sme sa dali dokopy," smial sa Bill. „Tonksová pritom už bola zamilovaná do Remusa, ale on ju odmietal, preto lebo bol vlkolak, lebo bol chudobný a príliš starý a bla bla bla."