„Lia!"
Počula ako sa tie dvere opäť otvorili, ako sa niekto snažil dostať dnu. Ten hlas ju priviedol späť, nebola viac zbavená zmyslov, necítila viac strach, ale odhodlanosť.
Morreli sa vrátil. Nechcel ju tam nechať, aj keď bol dosť nešetrne stiahnutý späť, jej najlepší priateľ sa po ňu vrátil...
To jej dodalo odvahu viac než čokoľvek iné, viac než...
Uvoľnila sa, prestala sa pokúšať silou všetko rozbiť, aj tak to nemalo žiadny význam. Musela len čakať na ten okamih, kedy ju pustí a zrejme aj vyzve na duel, čo by mohla byť komplikácia, keďže nemala pri sebe svetelný meč.
Nebolo bezpečné mať ho v areály školy, kde boli časté prehliadky a všetko ostatné, nebolo ľahké všetkých ovplyvňovať a ktokoľvek by mohol...
No zdá sa, že jej opatrnosť ju napokon vyjde draho.
Prestala sa brániť, úplne, dalo by sa povedať, že jej ruky ho skrátka objali okolo krku, akoby to bolo jedno z tých priateľských objatí, lebo iné skutočne nechcela a ani nemala záujem nateraz spoznať.
Cítila tlkot jeho srdca, tak ako svoj vlastný, jej strach pomaly opadal a telo sa pripravovalo na akýkoľvek pokus o útok.
Palcát by sa mohol vyrovnať svetelnému meču, ak by ho opäť chytila do rúk, ani presne nevedela, kedy ho pustila, no nechcela zomrieť s ním v rukách, omnoho radšej by cítila váhu svojho meča, držala jeho rukoväť, omnoho radšej by spolu s ním... Ak jej vôbec dá tú možnosť, ak bude mať vôbec príležitosť ho zdvihnúť.
„Nebudem to ja, kto rozhodne o tvojom živote..." to jej povedal, počula to blízko svojho ucha.
Ten jeho hlas, ktorý by ju mal opäť vydesiť, no ona cítila len... istú formu zvláštnej spolupatričnosti. Bol druhou osobou ovládajúcou silu, ktorá poznala, druhou osobou, s ktorou jej zrejme nebude súdené nadviazať dobrý vzťah.
„Už viac neurobím tú chybu, odvediem ťa za Najvyšším vodcom, on sám rozhodne o tom, čo bude nutné urobiť..."
Chybu? Akú chybu? Naposledy našiel niekoho, koho chcel vodcovi predstaviť no zaváhal a potom.... čo také zlé sa vlastne stalo potom? Pýtať sa na to, však nemohla. Úplne jej stačilo to, že za ním pôjde ona...
Najvyšším vodcom.
To ju chce vziať rovno k Snokovi. Určite len k jeho holografickému obrazu, lebo nepredpokladala, že by mala tú česť, ale aj tak...
„Pane, ja..."
Začínala sa pripravovať na to, že ju pustí, že ...
„Pozrie sa do tvojej mysle a zistí všetko o tvojich zámeroch... pred jeho silou nebudeš môcť uniknúť..."
A on to skutočne urobil, pustil ju z objatia, no stále ju držal za rameno... Pevne, takmer až bolestivo.
„Pane, ale prečo ste? Prečo ste vlastne?" chcela vedieť, prečo ju objal, chcela vedieť, prečo ju držal týmto spôsobom... no neodvážila sa...
„Raz som to chcel urobiť, raz som chcel prejaviť láskavosť, niekomu z našich..."
Prikývla.
„Možno poslednú, ktorej sa ti dostane..."
Čo už nebolo také povzbudivé, bezpochyby preto urobila ten zúfalý pokus, akoby chcela využiť tú poslednú možnosť na to, aby sa mohla dostať k zbrani.
YOU ARE READING
Kadetka I. diel (dok)
Fanfictionliaren Kylo Ren je nútený zastupovať generála Huxa na inšpekcii v Akadémii. Lia je kadetka z nižšieho ročníka, ktorá sa má stretnúť s riaditeľom, kvôli istému incidentu. Ich stretnutie má následky, ktoré im obom zmenia život.
