Kadetka I. diel (dok)

2. kapitola 2

***

Ranné vstávanie bolo peklo, hlavne preto, že mala len pár hodín na to, aby stihla dospať ten rozdiel po nočnom strážení muničného skladu, počas ktorého neustále štuchala Morreliho, aby ani len nepomyslel na to, že by mohol spať s otvorenými očami.

Nepovedala mu nič konkrétne, nič čo by ho dostalo do ešte väčších problémov, v akých zvyčajne jej obľúbený pilot lietal. Povedala len, že Kylo Ren mal isté výhrady voči ich vzájomnej výpomoci, no nezistil nič čo by ju uviedlo do nebezpečenstva.

Morreli, ktorý mal teraz viac starostí než zvyčajne a otec mu za ten jeho návrat vylepil ešte jednu, aby druhá polovica tváre nebola smutná, ako sa dosť poeticky vyjadril, toto vysvetlenie prijal ľahšie než by to urobil za iných okolností.

Potom sa už však spolu veľmi nerozprávali, lebo ju žiadal, aby ak to bude možné pomocou sily zistila, kto sa rozhodol ho tak nepekne napáliť a navliecť ich do tej veci s delom. Veľmi rada by to urobila hlavne, preto čo všetko to prinieslo jej, no musela byť veľmi opatrná vzhľadom na isté skutočnosti...

Našťastie dnes nemala veľa hodín a takisto ani čo sa týkalo sprevádzania inšpekcie.

Na veliteľa Rena, dnes čakala len jedna oficiálna večera s dôstojníkmi (inštruktormi) a takpovediac bol dnes jeden z tých hluchých dní, takže bolo viac než jasné, že sa asi vráti s jej mečom a potom či ju bude chcieť vidieť alebo nie to už záleží len výlučne od neho. Našťastie nemala v úmysle mať takú povedzme, že veľkolepú prednášku, ako generál Hux. To bolo jej jediné šťastie, lebo pochybovala o tom, že by zvládla starať sa o to všetko...

Ledva sa dala trochu do poriadku a vypadla z postele. Práve sa chystala možno aj niečo zjesť, keď niekto zaklopal na jej dvere.

„Ak si to ty, Morreli, ani sa nenamáhaj s otváraním!"

Uprednostnila by, keby sa veliteľ Ren ešte nejaký čas zmieroval s tým, že nemôže zabiť používateľa sily, ktorého sa mu tak rýchlo podarilo odhaliť, hlavne vďaka istým skutočnostiam, kvôli ktorým by si pán M zaslúžil, aby ho prehla cez koleno ešte aj ona.

„Neboj sa, náš previnilec, to nie je..." ozval sa zvonka zdanlivo prísny hlas jej spolubývajúcej a druhej obľúbenej pilotky Flo.

Hneď po jej súhlase, sa dvere otvorili a jej kamarátka vošla dovnútra, celá vysmiata s hrnčekom kávy v ruke, bezpochyby ešte nevedela, že ju čaká nočné stráženie muničného, že jej návrat na izbu bude mať takúto nepríjemnú príchuť. A ona ponechala Morrellimu to právo oznámiť jej to osobne, aby si užil buchnáty ešte aj od nej. No zrejme tušila, že opäť niečo vyviedol, lebo sa dosiaľ ešte nepohol z izby. Inak by sa už určite prebudila, lebo si vedela predstaviť, ako hlučne by sa s Flo zvítal.

„Ako bolo na stáži?"

„Hrozne. Hux sa tam celý čas premával, akoby mu to tam patrilo. A vieš predsa, čo sa stalo, keď som ho minulý rok na tej prednáške opravila, odvtedy má na mňa ťažké srdce... Keďže neprišiel na inšpekciu dostal na starosť, nás bolo to ... príšerné..." zdôraznila každé jedno slovo, kým sa objímali, Lia vdychovala jej levanduľový šampón a zvedavo si obzerala jej nové fialové vlasy.

„Aj Annie je už doma?"

„Nie, ona tam ešte ostala, mali sme ostať ešte týždeň, ale ja som ho už mala plné zuby. Stále sa len vychvaľuje a predvádza... neskutočné, snáď si nemyslí, že to na dievčatá zaberá... Myslím si, že Hux sa jej páči, no stále trvala na tom, aby som ju doprevádzala, keď ju akože nenápadne niekam pozval. Potom sa však tvárila, že ... skrátka nič mi nevysvetlila a vypadla odtiaľ, ostali sme tam sami a keď som sa jej opýtala, čo sa stalo, povedala mi, že jej bolo zle... no neskutočné... veď ja jej to ešte vrátim... "