Kadetka I. diel (dok)

9. kapitola 2

Mala na sebe dlhé čierne tričko s nápisom I am not a pilot.

Dostala ho na svoje narodeniny od svojej bunky a práve teraz, mala pocit, že prišiel čas si ho obliecť. Obzvlášť preto, že Flo stihla ráno vyhlásiť, že sa majú všetci dôkladne pripraviť na koniec semestra, že bude zemetrasenie.

Čo znamenalo, že to, že istú osobu vzala na milosť, bol len ťah poslednej záchrany. Ona nevedela či tu vtedy ešte bude, ale aj tak...

Rozhodne súcitila so všetkými, ktorí budú prítomní v epicentre... toho celého rozruchu...

Piloti odišli na skúšku mimoriadne namrzení, dokonca s nimi šla aj Annie, ktorá však tvrdila, že si to ide len vyskúšať.

M stále neprišiel a nebolo jasné, či sa skúšky vôbec zúčastní, ak prepadne pre neúčasť na skúškach, otec ho vyhlási opäť za hanbu rodiny a pretrhne ho, aspoň na to by mal teda myslieť, ak už na nič iné.

Ona stále pobiehala po izbe vo svojom dlhom tričku a dúfala, že... povedzme, vyviazne aspoň z toho, aby...

a dúfala, že... povedzme, vyviazne aspoň z toho, aby...

Niekoľkokrát previnilcovi volala na komunikátor a nielen ona, ale neozval sa... skúšala to teda znovu a znovu...

Až kým...

„O čo sa to pokúšaš?"

„Musím ho zohnať, skôr než..."

„Až tak veľmi ťa to trápi a znepokojuje?"

„Áno, pane, teda... on je v podstate..."

„Dôležitý?"

„Možno..."

Snažila sa priveľmi nedávať najavo, že ho má rada, aj keď... niežeby to jeho skutočne trápilo, ak by teda...

Všetci už videli, že je totálne...

„Toho len tak nezoženieš, je so svojím otcom..."

Zbledla.

„Pane..." celá zdesená ani nevedela čo by mala robiť, keď...

„Pokojne, láska, len ..."

Bola v jeho náručí, opäť, celá sa chvela a...

„Otec ho zabije, čo len bude, ak..."

„Majú spolu inú prácu, ver mi..."

„Poviete mi..."

„Nie, nič viac vedieť nemusíš..."

„Ale..."

„Len pokoj..." šepkal jej, držal ju v náručí a ... jej telo si s ňou opäť robilo čo sa mu len zachcelo...

„Nemôžem, skrátka nedokážem..."

„Len sa oňho toľko neboj, maličká Lia, svojím spôsobom je to preňho česť..."

„Ale on..."

„Nebude tu veľmi dlho, to mi môžeš veriť, ale nič sa mu nestane, bol poverený úlohou, ktorá mu možno pomôže dostať sa do ďalšieho ročníka aj bez skúšok, ak sa mu podarí splniť očakávania..."

Aspoň čiastočne sa jej uľavilo aj keď...

To, že ho neuvidí bolo svojím spôsobom znepokojujúce, lebo je to jej najlepší priateľ, aj keď... teraz sa cíti, akoby bola bližšie k niekomu inému, čo je však len ilúzia, ktorú...

„Budeš utešená dostatočným spôsobom, ani nebudeš mať čas na toho previnilca neustále myslieť..."

Jeho bozk bol ako...

Skrátka, ako niečo čo bolo silnejšie než jej vôľa, niečo čo v nej spustilo hotovú búrku, ktorá...

Keď prestal mala chuť prestať dýchať, mala chuť... zabudnúť na život, keď... bolo to šialenstvo, totálny druh posadnutosti, ktorý...

Nemôže sa s ním predsa milovať tu, mohli by sem prísť, ak by si niečo zabudli, oni alebo kontrola a možno aj istý nevítaní návštevník, ktorí tu našťastie nespal, ale predsa... nechcela, aby niekto videl ako podlieha tomu šialenstvu...

„Stále po vás veľmi túžim, pane, nesmierne, aj keď..." cítila svoje srdce, ktoré pulzovalo, akoby snáď...

„Mala by som sa sústrediť na iné veci a nedokážem to, lebo vidím len vás... je to šialenstvo, ktoré..."

Jeho ďalší bozk ju absolútne... cítila, že...

No on sa od nej pomaly odpútal, akoby...

„Je to skutočne veľmi nebezpečné, Lia... myslím, že ma začínaš skutočne ľúbiť a potrebovať... že to už nie je len to spojenie..."

„To nie teda..." zahanbene sklopila zrak. Prečo chce, aby ju vzal späť, prečo chce, aby jej povedal, že aj on ju začína ľúbiť, aj keď vie, že...

„Je na tom niečo zlé?" opýtala sa mierne rozochvene...

„Nie, maličká Lia, isteže na tom nie je nič zlé..."

„Ale vy..."

Pohladkal ju po tvári, len jemne, akoby snáď... no ona sa celá chvela, nemohla dýchať, nemohla rozmýšľať.

„Chceš, aby som ti to povedal, že ťa ľúbim tak, ako ty mňa... chceš, aby som ti povedal, že..."

Cítila, že by to mala poprieť, že by mala vzdorovať, ale...

„Áno, pane, prosím..."

Nemala na výber už nie, vedela, že... je absolútne stratená aj keď...

Otočil ju.

Bola absolútne vlhká, absolútne poddajná, keď...

„Ale tu predsa ne..."

Láskal jej klitoris, cítila to, ako do nej zároveň jemne prenikol prstom...

„Ľúbim ťa, Lia... aj ja ťa ľúbim..."

Neverila mu, ale možno aj... prudko zastonala, vypla sa oproti nemu, keď cítila, ako celé jej telo...

„Prosím..."

Masíroval to jemné miestečko, tak láskavo, prudko lapala po dychu, pridržiavala sa stola, keď opakoval tie slová.

Keď bol jeho prst pomaly nahradený a ona prudko vzlykla spokojná s tým, že je v nej... nemohla sa tomu pocitu ubrániť.

Zozadu bol v nej a stále ju láskal, bola z toho absolútne šialená, absolútne vyvedená z ...

Absolútne pohltená vlnou orgazmu, ktorý ju napokon zmietol k jeho nohám, keď sa jej podarilo zbaviť opory.

Keď cítila, ako aj on... prudko dýchala, keď sa k nej sklonil a...

„Poď , láska moja, trochu si oddýchneme, kým..."

Prikývla.

Nemohla veriť tomu šťastiu, že by skutočne chcel byť jej partnerom, keď nemohla tomu veriť, lebo sa bála zranenia, ale dovolila si byť šťastná... aspoň teraz...