5. kapitola 1. 1

81 5 0
                                    


Prijala ho.

Napokon áno.

Nevedela či bude skutočne schopná ho prijať, no tá extáza, ktorú jej spôsobila sila, keď bol v nej, niečo také nikdy predtým ...

Jej dych bol ako niečo nové čo... nebolo možné nič kontrolovať, len sa oddať tomu pocitu, ktorý si ju vzal celú, tak ako on...

Rástla v nej ako istota, že... rástla v nej ako túžba spojená so slasťou, ktorej nedokázala odolať, necítila nič len slasť, keď boli jedným telom, nič len nové vlny túžby, ktoré ju nútili podriadiť sa tomu... tak akoby k sebe skutočne patrili, aj keď vedela, že to tak nie je, aj keď... všetko ju varovalo, že s príchodom nového rána budú opäť len nepriateľmi.


***

Jeho tmavé oči sa na ňu dívali, keď sa prebudila do nového rána, keď cítila, že sa pomaly stáva istotou, jej vlastná prehra.

Nezbavila sa ho, pripútala sa k nemu viac než by... cítila to, keď sa oddelil od jej tela, ten smútok, ktorý zahnalo len jeho objatie.

Kadetka I. diel (dok)Where stories live. Discover now