Kadetka I. diel (dok)

7. kapitola

Zvedavosť.

Tá tiež môže byť niekedy dvojsečnou zbraňou, mala možnosť sa o tom presvedčiť, keď sa rozhodli že ho pre istotu kontaktujú už počas toho prvého večera, nevedeli vôbec či bude ochotný si ich vypočuť. Použili prijímač v jej izbe, ktorý nebol taký dokonalý ako ten, ktorý bol zabudovaný v akadémii a takisto aj zvukovú clonu.

Napodiv Najvyšší vodca prijal ich povedzme, že výzvu objavil sa neďaleko jej postele aj keď v zmenšenej a dosť okresanej verzii.

Kylo Ren mu vysvetlil, čo je vo veci, bola rada, že to urobil, lebo práve on poznal najlepší spôsob, ako s ním komunikovať, bol to jeho študent, ona ho až tak dobre nepoznala.

Najvyšší vodca nevyzeral, že by ho trápilo toto povedzme, že za iných okolností takmer až nemiestne vyrušenie.

Jediné čo od nich chcel, bolo aby mu ukázali ich takzvané zranenia, to jej nestálo takmer ani za zmienku, ale predsa...

„Rozumiem..." povedal, keď sa obaja opäť obliekli a trochu si vzájomne upravili odev.

„Je mi jasné, čo obaja potrebujete... aj prečo, tvoja študentka má zranenie, ktoré... dokonca sa domnievam, že si bol dostatočne poučený na to, aby si na to prišiel aj sám..."

„Pane, ale ja, skutočne som sa s ničím takým nikdy nestretol.. a povedali ste predsa, že čo sa týka toho spojenia, môžeme sa obrátiť na vás kedykoľvek... to bude nutné..."

„Áno, viem čo som povedal, je mi jasné, že pre vás oboch je táto situácia svojím spôsobom nová... môžem vám poradiť len jednu vec... prenechajte veciam voľný priebeh, nesnažte sa tomu brániť, snažte sa spolupracovať a nebojovať so svojimi túžbami... nateraz je to všetko, čo vám môžem povedať... okrem toho, aby ste pozorovali svoje reakcie a učili sa ako zvládať pre vás teraz už bežné veci... obaja máte v sebe prázdnotu, no nedokážete ju vyplniť hneď... to, čo ste sa naučili vás môže na tejto ceste zavádzať..."

Po týchto slovách sa im skrátka stratil, odpojil sa a nič viac im nevysvetľoval, ale v podstate im dal odporúčanie, aby...

„Počula som dobre, čo Najvyšší vodca povedal o našich túžbach?"

„Áno, počul som to isté a nemôžem sa z toho spamätať..."

Bolo to zvláštne, túžila sa smiať, ale zároveň aj...

„Znamená to, že nemá potláčať ani tie ostatné?"

„Aké ostatné?"

Mierne očervenela.

„Začínam pomaly myslieť na to, že sa chcem s tebou zblížiť aj ona, že chcem s tebou hovoriť a ... že sa zaujímam o to, čo sa s tebou stane..."

Nemala by to robiť, bola to cesta do pekla, keďže on nie je, keďže ona ho v podstate k tomu donútila a z toho nemôže vzísť nič dobré.

„Viem, že na to nemám právo, viem, že vlastne nechceš, aby..."

„Povedzme, že sa svojím spôsobom pohrávam s podobnými myšlienkami ako ty... presnejšie povedané útočia na mňa, vždy keď sme spolu inak než..."

Takže aj on chce, takže aj on sa bráni tej možnosti, že by sa mohli spoznať bližšie aj na inej úrovni než, že by mohli byť do istej miery užívať vzájomnú blízkosť aj inak než...