Kadetka I. diel (dok)

5. kapitola 1.3

„Ešte stále ma chceš?"

Priala si, aby to nebola pravda, aby mohla povedať, že...

No jej momentálna posadnutosť ním bola silnejšia, než...

„Áno, pane, veľmi vás chcem..." hlesla spokojná už len s tým, že je tak blízko neho a že očividne nemá v úmysle poslať ju preč.

Začínala rozumieť tomu čo znamená absolútne sa odovzdať niečomu, čo...

Opäť jej pomaly vyzliekol šaty, každý jeho dotyk dráždil jej telo, akoby snáď... nevedela čo by mala urobiť, aby potlačila ten impulz, ktorý ju priam podnecoval k tomu, aby mu opäť patrila celá bez ohľadu na to, či ho skutočne ľúbi, alebo či je to len ... jeden z tých nekontrolovateľných pocitov, ktoré nedokáže poriadne ovládať.

Celé jej telo priam horelo túžbou po ňom, nikdy nič také nezažila, nikdy nič také necítila, priala si, aby jej patril, bola pripravená sa mu absolútne odovzdať... celé jej telo pulzovalo slasťou, ešte skôr než...

„Povedz, čo by si si priala, čo mám z tebou urobiť, aby som viac nepodnecoval tvoj hlad..."

Nemohla rozprávať, nemohla hovoriť, keď ju hladkal po jej odhalenom tele, cítila sa voľná, cítila sa milovaná, akoby snáď, aj keď vedela, že...

„Neviem, pane, ja len... chcem, aby ste sa ma dotýkali, prosím, dotýkajte sa ma... neprestávajte..."

Díval sa na ňu, akoby ju snáď chcel potrestať za jej trúfalosť, akoby snáď a aj ona túžila, aby jeho telo reagovalo na ňu rovnakým spôsobom.

„Takto sa mi páčiš, Lia... takto sa mi veľmi páčiš..."

Privrela oči, keď ju ďalej hladkal, vedená spokojnosťou, ktorú...

Pobozkala ho, takmer až za odmenu sa ich pery stretli, akoby snáď nebolo nič silnejšie než ich spojenie, ktoré rástlo každým ďalším okamihom, tak rýchlo až nebolo možné...

„Čo s tebou len urobím, čo urobím, aby si pochopila, s kým máš tú česť... čo všetko ty urobíš pre mňa..."

„Čokoľvek...prosím, len..."

Pomaly ju láskal v jej vnútri, keď sa mu priam nedočkavo otvorila, zraniteľná, no silná zároveň, cítila ako jej každý jeho dotyk dáva silu, tak akoby bol v nej a zároveň sa dotýkal toho citlivého bodu, ktorý takmer akoby nepotreboval ani žiadnu stimuláciu tak veľmi po ňom opäť túžila, tak veľmi si priala mu patriť.

Teplo ktoré v nej narastalo, keď ležala pri ňom absolútne bezmocná voči jeho láskaniu, ktoré sa pomaly začínalo čoraz viac stupňovať, cítila ako čoraz viac podlieha tej horúcej vlne ako cíti hlad po jeho dotyku.

Keď zrazu, prestal, pohyby jeho rúk ustali, akoby snáď...

Tlmene zastonala.

„Pozri sa na mňa, Lia... chcem, aby si sa na mňa dívala, keď..."

Poslúchla.

Keď to urobila cítila, ako sa opäť pohol, ako sa celá jej bytosť, absolútne odovzdala tomu pocitu, ktorý v prudkých vlnách narastal a prechádzal jej telom, ako istý druh výbuchu, ktorý nebolo možné kontrolovať...

„Milujem vás, rozumiete, že vás milujem..."

Vedela, že z nej hovorí tá neúprosná slasť, že tie slová znamená len to, že je spokojná tak, ako nikdy predtým, že si želá opäť len skončiť v jeho náručí.

Slasť jej bránila myslieť na čokoľvek iné, absolútne sa poddávala sile, ktorá ju zaplavovala v čoraz prudších vlnách, až kým pomaly a veľmi opatrne neustala, sprevádzaná neúprosným teplom, ktoré ju nútilo privinúť sa k nemu bližšie, ktoré ju nútilo odovzdať sa úplne tomu pocitu.

„Dovoľte mi, niečo urobiť pre vás... niečo čokoľvek..."

Sklonil sa k nej a pošepol jej to niečo, z ktorého jej tvár mierne zružovela, no cítila aj, že chce vidieť ako on stratí nad sebou kontrolu, že sa chce dívať do jeho očí, keď si bude užívať ich spojenie.

***

Mali za sebou prvú časť inšpekčného dňa, ktorú zvládla len s veľkými ťažkosťami, bolo pre ňu ťažké sa sústrediť v jeho prítomnosti.

Celé to vyzeralo, akoby bola doňho skutočne zamilovaná, to spojenie ju absolútne pohltilo, nebolo možné sa tomu brániť a nebyť rozptýlená, akoby snáď netúžila po ničom inom len vrátiť sa späť do jeho postele.

Namiesto toho s ním chodila po cvičisku v elegantnej čiernej uniforme s komunikátorom v ruke a odpovedala na jeho otázky týkajúce sa tunajších výcvikových hodín.

Pričom obaja budili dosť veľkú pozornosť, keďže sa už povrávalo, že po škole chodí miesto priateľského Huxa, zvyčajne dosť napätý a nepríjemný veliteľ Ren.

Lia ho však práve teraz ako takého nevnímala, už len zvuk jeho hlasu bol ako... nebolo možné to kontrolovať, použila viac meditačných cvičení ,než za celý rok, aby to celé akosi zvládla k svojej spokojnosti.