Kadetka I. diel (dok)

5. kapitola 3

***

Stála na balkóne, ktorý patril k apartmánu Kyla Rena, bol v tej luxusnej časti, do ktorej ona nikdy predtým nenahliadla, a práve teraz by jej vôbec neprekážalo, keby sa to nikdy nebolo stalo.

Nevedela čo by mala urobiť so svojou vlastnou takpovediac až... Snažila sa prečistiť si trochu hlavu na studenom vzduchu, skôr než... sa bude musieť opäť pozrieť do tváre realite.

Nemôže uňho len tak prespávať, časom si to všetci všimnú a keď sa naňho bude dívať tak ako dnes...

Nuž ani pred Flo sa nemôže tváriť, že je to jej priateľ. A Morreli ten jej doslova nedá dýchať, keď to všetko...

Pre veliteľa Rena to pochopiteľne nič neznamená, len ďalšia možnosť ako sa jej môže...

Zavrela oči, potlačila slzy, ktoré cítila vôbec po prvý raz odkedy...

Vypukne peklo, ako to... aj sa jej nepodarí... no ako má od neho len tak odísť, keď ešte aj jej funkcia ju predurčuje k tomu, aby bola s ním väčšinu času... a akosi ho nemôže odmietnuť, keď...

Nevie, čo by mala urobiť, nevie ako to...

Nepomáha ani to, že nemusí byť pri tom nešťastnom muničnom sklade, aj keď službu bude mať zas až koncom týždňa, lebo prišiel aj ich spolubývajúci, ktorý nadával viac než všetci ostatní dokopy, že sú opäť súčasťou toho pekla.

Morrelli musí strážiť znovu, keďže už nie je predmetom žiadneho vydierania... večer jej napísal, že tam mrzne, že na ňu myslí, ako na kamarátku samozrejme a ona mu odpísala, nech sa drží, že nabudúce ho možno bude namiesto Ghího štuchať opäť ona.

Bodaj by sa to skutočne stalo, bodaj by dokázala odolať povedzme, že iným vplyvom...

Nateraz si nevedela predstaviť, ani to, že odtiaľto odíde a vráti sa späť k nemu, radšej by mala pozbierať svoje veci a vypadnúť, skôr než sa jej to vymkne z rúk, keby teda poznala otvárací kód.

To by bolo skutočne od neho milé, keby jej ho prezradil, možno len tak v slabej chvíli. No on možno niečo také nikdy neprežíva, on možno nevie čo to znamená aj keď svojím spôsobom to vyzeralo, akoby lovcom mala byť ona.

Samozrejme mohla by veliteľa Rena zobudiť a požiadať ho, aby jej otvoril dvere. No omnoho radšej by vzala palcát a bojovala s ďalším trooperom, ako sa pokúšať o niečo podobné. Nechcela si ani len predstavovať čo by jej na to povedal a možno by ju schválne nechcel pustiť, len preto, lebo chce odísť.

Nuž, nebola aspoň sama kto lietal v problémoch, lebo Flo jej poslala poslednú konverzáciu s Huxom.

Čítala to a nevychádzala z údivu.

Svojím spôsobom to vyzeralo tak, že pre Huxa nie je jednou z tých, ktoré ho zvyčajne len obdivujú, používala tak trochu iné výrazy, povedzme, že to bola čistá Flo, žiadna pretvárka, žiadne bezbrehé vychvaľovanie a jeho odpovede naznačovali, že má záujem sa s ňou opäť súkromne stretnúť.

Čo si jej kamarátka akosi nechcela uvedomiť, alebo len chcela, aby jej potvrdila, že je ešte stále v bezpečí.

No ona jej odpísala.

Poplach! Je to vážne. Ty sa mu asi skutočne páčiš, keď ti píše takýmto spôsobom. Daj si pozor, ak ho nechceš mať náhodou na krku. A čo to stretnutie tam na konci...

Vážne? Ach, sakra, Lia čo som to len urobila. Nestretnem sa s ním.

Máš smolu, ak bude chcieť príde za tebou a čo potom...

Pomóc... prosím, čo mu mám napísať?

Porozmýšľam o tom a dám ti vedieť.

Umriem.

Neboj sa, budeš žiť.

Neviem, Lia, on... skrátka som nevedela, že niečo také ... naposledy som k nemu vôbec nebola milá...

Tak ho odmietni, no musíš si nájsť nejakú dobrú výhovorku...

To bolo jediné čo jej zatiaľ napadlo.

A viac toho napísať ani len nemohla, lebo sa otvorili dvere,

, Kylo Ren na ňu hľadel, akoby snáď mala v úmysle zradiť tu na mieste Prvý rád.

K dobru mu bolo možné pripísať len to, že napriek tej zime, nemal na sebe košeľu a mohla svoju obsesiu upokojiť tým, že sa naňho len dívala.

„Komu píšeš?" opýtal sa prísne. Akoby snáď tentoraz žiarlil on.

„Nikomu."

„Neklam."

Cítila ako jej sila vzala komunikátor. Mohla by mu to vrátiť, ale vlastne nemala čo skrývať...

„To je moja osobná vec!"

„To by som na tvojom mieste netvrdil..."

„Nie som váš majetok!"

„Svojím spôsobom si..."

„Ale nie takto..."

Nahnevane sa odlepila od zábradlia a pristúpila k nemu. Nech si to len prečíta, ak tak veľmi po tom túži.

No potom mu už skutočne nič nedaruje.

Ren si prečítal jej posledné správy, jeho výraz sa zbavil tej prísnosti.

„Tak to je tá..."

„Aká tá?"

„Hux o nej neustále rozpráva, keď ma chce rozčúliť... tá pilotka..."

„On o nej rozpráva?"

„Isteže áno..."

„Tak to je zlé..." skonštatovala rozrušene.

„Môžeš jej rovno odkázať, že nemá šancu, sleduje ju už dlho... môžem to urobiť aj za teba, ak..."

„To sa neopovážte..."