Kadetka I. diel (dok)

6. kapitola 3

***

Raňajky by už v ich prípade mohla nazvať takmer až neskorším obedom. Prišli práve v tom posvätnom okamihu, kedy bolo na oboch stranách pomerne elegantnej jedálne takmer prázdno. Inštruktori boli na hodinách, no bolo tu zopár študentov, zopár podobných oneskorencov a ich stôl, ten bol dnes plný.

Videla Flo, celú bledú ako nešťastne hľadí na svoj komunikátor, akoby sa nevedela rozhodnúť, či ho má rozbiť, alebo ...

Tmavovlasý Ghí, na ňu mával, dával jej pilotské znamenie a popritom tľapkal po pleci vyčerpaného Morreliho, ktorému bránil vtom, aby strčil hlavu do polievky.

Poznala jeho význam, aj keď zatiaľ bola bez zaradenia no chodila, na lekcie lietania, pýtal sa jej, či sa chystá pridať k nim.

Mala v úmysle mu dať kladnú odpoveď, no veliteľ Ren položil ruku na jej plece, akoby snáď...

„Chceš ísť za svojimi priateľmi?"

„Áno, pane..." hlesla svojím spôsobom nespokojne, že ho bude musieť opustiť, ale zároveň aj...

„Možno neskôr, Lia, nechce sa mi pri stole sedieť samému a ty si povinná mi robiť spoločnosť..."

Pocítila úľavu, nebezpečnú formu úľavy ani presne nevedela prečo.

„A ten chlapec, ten sa mi vôbec nepáči, nemal by na teba len tak mávať, keď si v službe, snáď si nemyslí, že..."

„Možno nie som tak celkom v službe, pane..." trochu posunula ruku jeho smerom, akoby snáď dúfala, že no bol to z jej strany len pokus o vtip, ak už nič viac, bezpochyby preto ju šokovalo, že... sa ich prsty dotkli.

Zrazu si uvedomila, že veliteľ Ren ju drží za ruku, aj keď tam nebolo veľa ľudí, tí ktorí tam boli, a dosiaľ si ich obzerali, len tak napol, náhle spozorneli.

Ghí pustil Morreliho a ten skutočne spadol do taniera, niežeby mu to prekážalo a mal možnosť sa z toho spamätať, keďže jeho spolubojovník ho okamžite vytiahol späť hore.

Flo, ktorá už zrejme od Morreliho vedela o koho vlastne ide, z jej pohľadu vyčítala mierne znepokojené a takisto aj to, že jej nedá pokoj, kým jej to nevysvetlí, lebo práve ona vždy vykladala, ako nepotrebuje priateľa, ako sa nebude púšťať do ničoho takého a už vôbec nie do vyšších dôstojníkov a teraz ju jeden z nich, nech už bol dôvod akýkoľvek chytil za ruku, aj keď ho k tomu vyprovokovala.

„Pane..." odvetila mierne znepokojene... „Ja som len, čo vlastne..."

„Predpokladám, že je ti jasné, čo chcem dosiahnuť..."

Tušila to, no len, ale vskutku sa nemienila vôbec sťažovať aj keď...

„Môžete mi to bližšie objasniť?" opýtala sa, srdce jej prudko bilo keď ju viedol k jednému z tých stolov, kde bola takpovediac obsluha pre inštruktorov, vyšší štandard, kde ona nikdy samozrejme nemala možnosť jesť.

„Znamená to, že nie si voľná... predpokladám, že isté osoby, potrebujú aby im bol vyslaný signál tohto druhu..."

„Pane, ale..."

„Môžem im to naznačiť aj iným spôsobom, ak tento nie je dostatočný..."

„Nie, to nebude nutné, skutočne verím tomu, že to pochopili..." predpokladala, že aj keď je tu málo ľudí aj tak to obehne celú školu.

A budú nasledovať špekulácie, ktoré... budú sa pri nej objavovať ľudia, ktorých nikdy ani len nepoznala.