Kadetka I. diel (dok)

13. kapitola 1

„Čo je až tak dôležité, že..."

Díval sa na ňu.

Len sa díval na tie jej čierne šaty, na jej odhalené nohy, na pomerne zaujímavý a predsa ešte decentný výstrih.

„K?"

Vyslovila jeho meno, opäť to po dlhom čase, urobila aj keď...

Dotkol sa rukami jej pása, akoby snáď...

„To ti ešte nemôžem povedať, nateraz ti však poviem len to, že si na tom mieste z istých dôvodov nebola v bezpečí..."

„Ale čo moji..."

„Im nič nehrozí a tak či tak, nie sú sami..."

Ak tým myslí H, tak sa veľmi mýli, on nebude len tak ochraňovať...

Pritiahol si ju bližšie.

„Si v poriadku a celá, to je predsa hlavné, všakže?"

V poriadku? To mu snáď niekto chcel nahovoriť, že by nebola keby...

„Pane..." skúšala to tentoraz aj formálne...

„Nevieš si predstaviť, aké ťažké je sa na teba len dívať..." pošepol jej spôsobom, ktorý spôsobil, že jej po odhalenom chrbte prešiel mráz.

Zabudla si bundu, ako inak... tušila, že niečo dôležité si napokon nevzala.

„Nemusíte mi..."

„Prečo nie..."

„V poslednom čase len utekáte..."

„Mám na to svoje dôvody, nemôžem sa ti predsa úplne odovzdať..."

„Prečo nie..."

Teraz už bola takmer v jeho objatí... takmer ... no nie celkom, niekde medzi nimi bola stále...

„Nemám to vo zvyku, aby môj osud závisel od iných... vždy, keď som to urobil, dočkal som sa len..."

Chcela ho pohladkať, pripomenúť mu čo znamená tá príťažlivosť medzi nimi, s ktorou sa nedá vôbec bojovať... skúsila to a prehrala, prehrala toľkokrát že si už ani nebola istá či vôbec chce spoznať výhru.

No obávala sa prekročiť hranicu, obávala sa čo i len snívať, že by si opäť mohla získať jeho pozornosť.

„Chveješ sa..."

„Moja bunda, ostala... vlastne je to bunda Flo... ale aj tak..."

Pobozkal ju.

Cítila to, teplo, ktoré bolo silnejšie, než objala ho bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzali, bez ohľadu na to všetko...

„Vieš, že ťa veľmi ľúbim... vieš to..." šepkala mu, keď jeho bozky poznačili jej krk.

Boli v jednej z tých slepých uličiek, v jednej z tých častí, ktoré poznačila tma.

Cítila ho, narastajúci vplyv, jeho túžby, ktorú...

***

„Ty si vedel, že sa tam niečo stane, vedel si to..."

„Máme zradcu, to je najdôležitejšie... Nechal sa nachytať, šiel za nami... urobil takú hlúpu chybu, len kvôli... možnosti sa nám pomstiť..."

Nebol to nikto z jej ročníka, ani nikto koho by bližšie poznala, skôr taký nevýrazný a tichý chlapec, jeho meno jej tiež akosi uniklo.

Akýsi možno Whyatt alebo tak nejako... nepoznala ho, jeho myšlienky párkrát zachytila no vždy boli také pomalé, takmer až... na hranici... myslela si že je to jeden z tých bojazlivejších, nikdy ho z ničoho nepodozrievala...

Dokonca si ani teraz nebola celkom istá, keď ho odvádzali bol akýsi zvláštny, úplne iný, než členovia odboja... než ich zvyčajné taktiky, bol skôr ako skutočný zločinec ako skutočná hrozba...

„Mal pri sebe... čo ak by ostal tam a..."

„Neostal tam, Lia... vedel som, že neodolá a pôjde za nami..."

Chcela sa mu vytrhnúť, ale...

Napokon sa len nechala opäť objať.

„Nemôžeš ma teraz len tak pustiť, to ti nedovolím..."

„Toho sa neobávaj, nemám v úmysle to urobiť..."

***

„Bol to on, ten chlapec, ktorý... M ho vtedy pri niečom vraj prichytil, vraj len pri takej maličkosti, no nepovažoval to za dôležité, ale zrejme to dôležité bolo, keď sa ukázalo, že práve on môže za tie konfety, ktoré nám tak veľmi skomplikovali život..." poznamenal Ghí, takmer až zarazene.

„No aj tak nevyzeral na to..."

„Hovorí sa, že vo väzení stále hovorí len o nej... o našej Lii..." oznámila im Flo.

Nikto ani len nepochyboval o tom, že má tie informácie priamo zo zdroja. Niežeby ju to až tak veľmi tešilo...

„Neviem, stále opakuje len to isté... že ti to nezabudne, že sa ti za to pomstí..."

„Čo mi nezabudne? Nič som mu predsa..."

„Je to maniak, možno je to kvôli veliteľovi a tebe..." povedal Ghí to, čo si nanešťastie myslela aj ona...

„Pre istotu ťa nespustíme z očí, nevieme či náhodou nemal pri sebe niekoho... zatiaľ ešte neskončil výsluch... takže nikam sama nepôjdeš, len s veliteľom, alebo s nami..." pridala sa aj Annie k celému tomu rozruchu.