8. kapitola 1

62 5 0
                                    

Pristúpila k nemu.

No dávala si pozor, aby sa mu pritom dívala do očí, dávala si pozor, aby žiadny z jej pohybov nenaznačoval akúkoľvek útočnosť.

Prísť tak blízko k nemu bolo ako priblížiť sa k niečomu temnému a nebezpečnému o to viac temnému, že poznal aj svetlo a zvádzalo ho rovnako ako temnota.

„Prečo si myslíte, že by niekto pre mňa mohol byť dôležitejší ako vy, pane... až tak málo si veríte..." pošepla mu tlmeným hlasom.

„Nezahrávaj sa..."

Dotkla sa jeho pleca takmer až v dôvernom geste, ktoré... pocítila teplo prichádzajúce z ich spoločného puta, keď sa naňho sústredila.

„Chcem len utíšiť váš hnev, len vás ubezpečiť, že..."

Tento jej pohyb, akoby neostal bez povšimnutia, lebo aj on... lebo aj ona sa jej dotkol, akoby snáď...

Nevidel nič iné než... nebolo možné tomu pocitu uniknúť a zrejme ani on to nedokázal... bolo tak príjemné žiť len pre ten pocit...

„Nikto pre mňa nie je dôležitejší než vy... nikomu by som nedovolila, aby..." dúfala, že jej priatelia si nerobia ťažkú hlavu z ...

jej vyznaní.

Aj tak sa však kvôli tomu začínala už mierne červenať, no... bolo nutné zabrániť tomu najhoršiemu čo by...

„Len na pár dní som odišiel a ty..."

„Nebolo to tak, nebolo to tak, že by... skutočne mi môžete veriť, ak mi neveríte... pokojne urobte čo musíte, aby ste sa presvedčili o tom, že..."

Uvoľnila svoju zvyčajne dobre vybudovanú bariéru, aby sa mohol aspoň čiastočne dotknúť jej mysle...

No on to neurobil, len si prial, aby...

„Verím ti... nateraz..." pocítila úľavu, akoby snáď, akoby snáď nebolo možné urobiť nič iné len...

„No neznamená to, že ťa pustím z očí..."

„Beriem na vedomie, pane... teda Kylo..." pokúsila sa predsa o trochu dôvernejší rozhovor, aj keď...

„Pokojne ostaňte s nami... ja aj vám niečo pripravím, ak ste hladný..." prešla pohľadom po všetkých zúčastnených a nikto nič nenamietal.

„Ostanem, samozrejme, že s tebou ostanem... Máš pravdu, som hladný,, svojím spôsobom až veľmi..." súhlasil už omnoho prijateľnejším tónom Ren.

Potom ako sa jej povedzme, že svojím spôsobom priateľ, učiteľ aj nepriateľ zároveň, usadil do kresla, ktoré si už vybral aj predtým a rozhodol sa, že ich poctí svojou prítomnosťou, odišla do ich kuchynky a skutočne preňho niečo vybrala, povedzme, že svojím spôsobom s istou pomocou technických vymožeností pripravila.

Za známosti tohto druhu ju budú bezpochyby preklínať, no zrejme nielen Morreli im bude dlho spôsobovať ťažkosti, lebo tušila, že toto sa len tak ľahko neskončí dobre a možno ani len... No nech si zvykajú, väčšina z nich sa s ním možno aj tak stretne, čím skôr si vybudujú nutnú obranu, tým lepšie...

Kadetka I. diel (dok)Where stories live. Discover now