Kadetka I. diel (dok)

18. kapitola 2

***

„Meškal som len pár sekúnd, pár sekúnd..."

Ghí k nim ráno prišiel celý premrznutý, spolu s kyticou, ktorá ako jediná zrejme dopomohla k tomu, že...

„Láska, prepáč, ja vlastne ani neviem, čo som povedal, ale tak či tak ma to veľmi mrzí a..."

„Dopovedz, čo si začal..." odvetila Annie, ešte stále dosť prísne, ale ruže si aj tak vzala.

Lia bola takisto zvedavá, ako sa mu podarilo ostať na noc mimo internátu a obzvlášť teraz, keď takpovediac nebol na tom so svojou priateľkou najlepšie.

„Mal som prísť už včera večer, ale... trochu som meškal, kvôli tomu, že som šiel mimo areálu, keďže tu nie je možné zohnať kvety, ktoré..."

„Isteže, isteže, len pekne pokračuj..."

„Trochu som meškal priznávam, ale ostávali ešte tri sekundy, na to, aby som priložil kartu k terminálu, mali ma pustiť.

No oni to neurobili. Jednoducho sa to zablokovalo a musel som ostať vonku.

To sa už Lii prestávalo páčiť, nebola to celkom štandardná situácia, nešťastníka, ktorý nemeškal až tak často, zvyčajne pustili s menším napomenutím od službukonajúceho dôstojníka.

Hlavne, ak šlo len o pár sekúnd, ktoré by...

„Odvolával si sa na rozhovor s nadriadeným?"

„Áno, aj mu volali, no bolo mi oznámené, že som porušil internátny predpis číslo 45, bod 10... Spal som na lavičke, keďže tu teraz zapínajú všetky tie bezpečnostné opatrenia, čím som samozrejme porušil predpis číslo 56/A..."

Ghí sa posadil do kresla stále ešte mierne rozlámaný.

Vyzeralo to ta, že Annie ho zrejme vezme na milosť. Aspoň tentoraz.

„Pripravím ti čaj..."

„Ďakujem..."

Lia však začínala cítiť, že na tom niečo bude, niečo čo možno už pomaly...

Niežeby škola nebazírovala na predpisoch, no nebola to jediná zvláštnosť, ktorá sa im za posledné obdobie stala.

Potom ako Annie odišla mu položila ešte pár otázok.

„Takže sme zas prišli o body..."

„Mrzí ma to, ale chcel som tú kyticu a objednávať také veci, vieš predsa, že je zakázané to urobiť ... pomocou školského systému... Nechcel som zbytočne, ale aj tak... nerozumiem tomu, nerozumiem čo..."

„To nič, to je v poriadku, tá kytica je veľmi pekná, urobil si dobre..."

„Áno, ale... niečo sa tu deje, Lia... veľmi nám teraz poklesli body, akoby niekto schválne chcel, aby sme ich mali čo najmenej..."

„Mňa tiež pokarhali, keď som neskôr opustila nemocničnú časť... Dokonca mi tam na čas zakázali prístup..."

Flo už bola na tom omnoho lepšie, už sa pomaly pripravovala na to, že sa vráti späť do internátu, no ešte stále mala isté problémy, ktoré jej bránili nateraz pokračovať v štúdiu, nechcela tam však ostávať dlhšie než by bolo nevyhnutné.

„Na ako dlho?"

„Na tri dni."

„To je veľa za niečo tak... kto to tam vôbec sleduje, ak..."