10. kapitola 1

53 8 2
                                    



Všetci si vymenili znepokojené pohľady, len Liu to akosi netrápilo, práve teraz potrebovala byť len v náručí svojho priateľa, bola taká spokojná a absolútne ju netrápili výsledky, ktoré však ostatných očividne...

„To sa zariadi... zdá sa, že sa budeš musieť s ním pozhovárať..."

Flo nasadila mimoriadne bojovný výraz.

„A povedať mu, povedať mu, že... to nie... to nikdy..."

„Povedz mu, že ak chce prejsť, nech si odpustí svoje zvyčajné poznámky, tým nedáš najavo, ktorý z hodnotiacich vlastne..." zvyčajne tam tak či tak bývajú viacerý, ten hlavný je však väčšinou hosťom zvonku.

„To by som mohla zvládnuť, Gideon..."

„Ešte aj ty..."

„A čo má byť, veď je to tvoje meno..."

„Áno, ale nenosí mi šťastie, veď to predsa vieš..."

„Isteže vaša výsosť..." podpichla ho aj Annie, ktorá ...

„Prosím, len to nie, je to len malý titul, ktorý tu nič neznamená a som až tretí v ..."

Lia sa pohodlne oprela späť do polohy v ktorej sa nachádzala predtým...

„Až to vybavíte, dajte mi vedieť, pekne podajte hlásenie veliacemu dôstojníkovi a dovtedy..."

„Ty si fakt zlá..." smiala sa tentoraz aj Flo, ktorá však... už brala za ruku Ghího...

„Ideš so mnou výsosť, možno to pomôže, aby..."

„Áno, kráľovná, idem... no Annie tiež..."

„Prečo aj ja? Viete, že ja nemám dobrý vplyv na..."

Všetci na ňu pozreli, akoby snáď a ona mimoriadne chápavo prikývla...

„Isteže zaľúbenci chcú byť sami..."

„Ann!"

Dala ruky pre seba, akoby snáď a rýchlo potom objala Flo, ktorá... sa zamračila...


„Tak poďte dievčatá... ešte mám predsa len niečo na práci, skôr než..." naháňal ich Ghí...

Liu celkom pobavilo ako ju poslúchajú a ako veľmi sa snažia, možno tá simulačná hra nie je napokon až taká strata času.

Velenie predsa musí mať aj nejaké výhody, práve rozdala úlohy a boj s tvrdohlavým Terencom ponechá na ich pleciach, ona má tak či tak dosť svojich vlastných bojov.

Dvere sa za nimi zavreli a Lia sa chcela opäť vrátiť k sladkej nečinnosti a snáď aj k...

„Tvoj spolubývajúci je z kráľovskej rodiny?"

„Áno, pane, aj keď len z takej malej planétky, no nerád o tom hovorí, nikomu nepovedal preč, vstúpil na Akadémiu, hneď ako dosiahol plnoletosť a mohol o sebe rozhodovať..."

„V jeho záznamoch to však nie je..."

„Nie, nie je, no vedenie o tom vie, prial si anonymné prijatie..."

„Ale vám sa s tým zdôveril?"

„Áno, nie však celkom dobrovoľne, povedzme, že po istom vážnejšom sklamaní to prehnal s pitím a bol zhovorčivejší než zvyčajne..."

Kadetka I. diel (dok)Where stories live. Discover now