Kadetka I. diel (dok)

13. kapitola ďalej

Bol blízko pri nej, celý svet, akoby sa opäť vrátil na to správne miesto, keď to cítila, keď sa ho mohla dotknúť, mohla byť pri ňom...

„Prosím, pane, už sa na mňa nikdy nehnevajte, nehnevajte sa tak skutočne..."

„Nebudem, Lia, pokúsim sa o to, ak sa ty opäť pokúsiš volať ma menom..."

„Zatiaľ vám nemôžem nič sľúbiť, pane, ale budem o tom uvažovať..."

Dovolila mu, aby bol pri nej, aby aspoň čiastočne...

No nestačilo to na to, aby boli porazené všetky jej... na to, aby... sa zbavila tej priam nekonečnej únavy.

Nepýtala sa na výsluchy ani na nič podobné, na to či niekto hovorí o nej alebo nie, nemala na to vôbec silu, po prvý raz sa cítila absolútne vyčerpaná a znepokojená svojou vlastnou slabosťou.

***

***

Annie mala na sebe plesové šaty. Účes mala upravený a takisto aj...

Bolo celkom milé ako sa na to tešila, takmer akoby to bolo po prvý raz.

Lia sa tiež okolo nej krútila, už bola omnoho pokojnejšia, ale predsa...

„Tie umelé ramienka, na to si daj pozor, aby to..." kriticky si mladú dámu obzerala Flo.

„Potrebujem ich, skrátka viem, že to vyzerá zvláštne, ale aj tak..."

Flo pokrčila plecami.

„Tak dobre, ja som ťa len varovala, že..." Aj ona bola akási rozladená, bolo to však svojím spôsobom aj slabé slovo.

Lia nemala v úmysle sa jej pýtať na to, čo ju trápi, hlavne nie teraz, keď ona sama, mala problémy so svojou vlastnou... Ešte stále nemala úplne pod kontrolou citový zmätok, ktorému čelila.

„Ale inak vyzeráš veľmi dobre, to predsa vieš, že náš Ghí... padne rovno na kolená..."

Annie sa usmiala.

„Nuž, to by bolo skutočne veľmi príjemné, nemyslíte?"

„Áno, v tvojom prípade by to bolo vskutku romantické..." súhlasila Flo už omnoho ochotnejšie.

Ešte jej napravila jednu sponku, ktorá sa hneď na začiatku snažila vypadnúť a potom už obe vyhlásili.

„Si pripravená, mladá dáma..."

„Ďakujem, moje milé, ďakujem vám za podporu a za ochotu..."

Annie priam žiarlila, keď... prechádzala tými dverami.

Ghí už na ňu netrpezlivo čakal, aj on sa riadne ... nuž... Lia ho takmer nespoznávala, keď ho videla vo dverách, samozrejme v slávnostnej uniforme a to už bolo čo povedať.

Dvere sa za nimi veľmi rýchlo zavreli, to už Lia a Flo prešli do ich spoločnej miestnosti.

M stále nebol po ruke, stále ešte vraj plnil nejaké čiastkové poslanie, alebo niečo také, svojím spôsobom im už chýbala tá jeho problémovosť, už dlho nemuseli nič žehliť ani chodiť k riaditeľovi.

Už dlho sem nezaklopali žiadne jeho ohrdnuté priateľky ani nové známosti.

Už dlho sem nezaklopali žiadne jeho ohrdnuté priateľky ani nové známosti.

Svojím spôsobom to ticho, bolo teraz takmer až strašné, niežeby Lia túžila po veľkom rozruchu, niežeby jej chýbalo práve toto, no bolo zvláštne, že ho nebola plná spoločná miestnosť, že tu zrazu neprechádzal a nevidela tú jeho tvár tak charakteristicky poznačenú ránami, keď musel vstávať a nebol na to pripravený.

„Dáš si čaj alebo... máme aj dobré keksíky..." navrhla Flo po jej odchode.

„Stihla som nakúpiť aj do zásoby..."

„Nie, ďakujem..."

Lia si sadla na gauč.

Ešte nevedela do čoho sa pustí, možno nebude robiť nič mimoriadne len ďalej oddychovať, nateraz bola opäť ovládaná tou zvláštnou náladou, ktorá sa vrátila potom, ako ich princezná odišla na svoj ples. Vskutku tak práve teraz vyzerala a ony sa tešili s ňou, no keď sa tie dvere zatvorili...

Flo si potichu sadla vedľa nej, oprela sa a chvíľu tam len sedela s očami zatvorenými.

Akoby sa chcela vzdialiť od všetkého a od všetkých... jej tvár, akoby bola poznačená nepokojom, ktorý...

„Neviem či tu ďalší rok budem..."

Povedala len tak mimochodom, Lia, ktorá predtým ani len nevedela, akoby to mala naznačiť...

„Chystáš sa nekvalifikovať do alebo prestúpiť do iného..." to ju skutočne znepokojilo.

„Neviem, ešte to neviem celkom presne a ani som o tom zatiaľ nechcela hovoriť, nie kým sú všetci takí spokojní a šťastní... vybaliť to len tak, mi pripadalo nefér, ale musím to niekomu povedať... Lia, je nesprávne, ak sa snažím utiecť, ja viem, že... ale nemám veľa možností... skutočne neviem ako urobiť to, čo vnútorne cítim, že je správne..."

„Neodchádzaj, Flo... všetci ťa budeme podporovať, veď to vieš... nenecháme ťa samú..."

„Pokúsim sa s tým ešte niečo urobiť, ale... je to ťažké... veľmi ťažké... Lia...

***

Zaspali na gauči pri akomsi filme, ktorý ich napokon prinútil myslieť na niečo iné než na všetky tie zvyčajné...

Keď sa prebudili bolo už takmer ráno a obe sa len pomaly a svojím spôsobom opatrne vybrali do svojich izieb.

Predpokladali, že Annie sa bude baviť dosť dlho, že možno po plese ešte niekam spolu pôjdu, a keby aj nie, najlepšie čo mohla urobiť, bolo vrátiť sa do vlastnej postele.