Kadetka I. diel (dok)

5.1.2

***

„Vstaň!"

Takpovediac ju vyhodil z postele hneď ráno a požiadal ju dosť nešetrne, aby sa čo najrýchlejšie obliekla.

„Áno, iste, ako poviete, pane..." odsekla Lia nahnevane. „Vstanem a pôjdem, toho sa neobávajte..."

To, že bola s ním bola chyba sama o sebe, no nedal jej inú možnosť, tak sa snažila z toho vyjsť najlepšie ako...

Práve teraz cítila už len trpkosť.

Potom ako sa k nej správal večer, však bola zaskočená jeho nečakanou hrubosťou. Obliekla sa tak rýchlo ako to len bolo možné, no nebolo to všetko, čo... mal zrejme v úmysle urobiť.

Cítila ako ju vzal za lakeť a odviedol do vedľajšej miestnosti, v ktorej sa spustila projekcia a oni opäť stáli pred Najvyšším vodcom.

Lia sa chcela vymaniť z jeho zovretia, no on si ju pritiahol ešte bližšie než, takmer cítila jeho dotyk na svojom tele, čo ju znepokojilo, lebo jej telo chcelo spoznať opäť jeho predchádzajúcu nežnosť, opäť mu patriť, akoby neposlúchalo rozum, ktorý tvrdil, že nemá zmysel...

„Urobili sme to..." oznámil mu, akoby o nič nešlo a ona prudko očervenela a sklopila zrak, pohľadom prešla po svojich šatách a bosých nohách.

Topánky boli, ani nevedela kde presne a nateraz ju to netrápilo tak, ako to, čo im povie Najvyšší vodca, ktorý akoby...

„Výborne, konečne máte pre mňa správu, ktorá stojí za zmienku, no neznamená to, že máte poľaviť vo svojich..."

Výborne?

On ich snáď pochválil za to, že... to bolo priam neskutočné, nemohla tomu uveriť, pre ňu to bola otázka prežitia, nie potešenia najvyššieho vodcu.

„Môžem počítať s tým, že ti už nebude nič stáť v ceste, že sa už viac nevrátiš k starým záležitostiam?"

„Áno, pane..." odvetil Ren bez váhania a stále ju držal pred sebou, tentoraz už nie tak drsne ako na začiatku.

„Verím, že moja nová študentka ma dostatočne zamestná..."

„Samozrejme, no bolo by vhodné aj to, keby ste začali pracovať aj na našej veci... školu je nutné očistiť od zradcov..."

„Samozrejme, pane, nepochybujte o tom, že čoskoro zistíme o koho ide..." ozvala sa tentoraz ona, čiastočne preto, aby Renovi zavarila, lebo skutočne nemala poňatia kto by mohol a to to už bola dosť dlho, no nepoznala všetkých ľudí a dosiaľ sa nikto ani len nesprával podozrivo.

„Vo všetkom ostatnom máte voľnú ruku, ak by ste zatúžili neskôr aj po možnosti dať rádu nového bojovníka sily... som plne naklonený tejto možnosti..."

Nového bojovníka sily?

Myslel tým...

„Pane, hádam len nemyslíte, že mi dvaja..." nedalo jej to, musela prehodiť tú poznámku.

„Nemám nič proti tomu, ak by ste sa časom rozhodli aj pre takúto možnosť..."

Tak to teda nie.

Žiadny nový bojovník sily, aspoň nie taký, ktorý by bol výsledkom ich takzvaného nepriateľstva. No jej telo, akoby snáď nič nenamietalo proti tej možnosti, bolo to šialené, otec mal pravdu, nikdy sa nemala do toho púšťať, nestálo to za to, pokiaľ to bola len osoba, ktorá by... otec však matku miloval už dlhší čas, to bolo iné toto jej riešenie bolo ako ...

Už sa radšej ani len nezmohla na slovo, Ren to snáď celá bral ako nejakú misiu, ktorú splnil, k svojej spokojnosti a teraz sa tým, že bola s ním môže pokojne aj chváliť... Zbaviť sa minulosti, tým by potešil Najvyššieho vodcu a ona mu k tomu dopomohla svojou neskutočnou naivitou... To jeho včerajšie správanie bolo len... nevedela ani ako to má pomenovať...

„Nikdy v živote, absolútne nikdy v živote..." povedala, keď sa im Najvyšší vodca Snoke stratil z dohľadu.

„To nemôžeš vedieť, sama si predsa začala túto hru, musíš počítať aj s prípadnými následkami..."

Chcela niečo namietnuť, no on ju len pobozkal a jej telom prešlo niečo, čo nedokázala kontrolovať, pevne ho objala, pritisla sa k nemu, akoby od toho závisel celý jej život a cítila, že aj jeho telo reaguje podobne búrlivo na jej dotyk.