Kadetka I. diel (dok)

14. kapitola 3

„Nech si len užívajú, kým môžu, človek nikdy nevie, čo sa môže stať...“
Lia pomaly prikývla, v tomto so svojou priateľkou musela súhlasiť.
„Si opäť akási bledá, ak chceš budem to opäť riskovať a pôjdeme von teda...“
„Možno chcem, ,ale... skrátka je to stále o tom istom...“
„Tvoj priateľ?“
„Môj nepriateľ...“
Flo sa usmiala.
„Má ťa rád aj ty jeho, myslím si, že práve teraz je to najdôležitejšie čo...“
„Možno, ale dáva to najavo zvláštnym spôsobom...“
„Možno to inak nedokáže urobiť, možno je preňho všetko rovnako ťažké ako pre teba...“
Lia nateraz nevedela či ... no bolo príjemné počuť aj iné vysvetlenie než to, že ... než všetky tie menej pozitívne...
„Aj ja som už uvažovala nad tým čo urobím, teraz, keď máme zradcu, keď mňa nikto za zradcu nepovažuje a môj výcvik bol v podstate v poriadku, ale po citovej stránke vraj ešte nie som pripravená na službu... rozmýšľam o tom, ako to celé uzavrieť, nový rok chcem začať inak...“
„Dúfam, že som ťa k tomu neinšpirovala ja...“
„Nie, neboj sa...“
„Zo mňa si skutočne príklad neber, všetko je to inak než...“
Stále hľadela na ten prsteň dosť previnilo akoby snáď...
„Bude ťažké ho vrátiť, nie preto, že ale stále je tu ...“
Lia tomu dobre rozumela, stále je tu tá vec, že on je aj jej veliacim dôstojníkom, tá vec, ktorá bude zrejme trápiť aj ju, keď... Niežeby ona dostávala darčeky podobného druhu... niežeby si ich teda želala, ale vedela si predstaviť, čo to znamená, keby... všetci to predsa videli, keď ho vráti, bude to vyzerať, akoby ním pohŕdala a vzniknú z toho zbytočné reči... všetci teraz očakávajú, že ho bude nosiť, dokonca ho budú aj obdivovať... hlavne dievčatá, tomu sa zrejme nevyhne, ale aj tak...
„Nemôžem zrušiť naše spojenie kvôli mnohým veciam a komplikáciám s tým spojeným, možno je už skutočne aj neskoro, neviem, moji rodičia sa o to nikdy nepokúšali, boli skrátka spolu až do posledného..., ale môžem sa s ním rozísť, môžem to urobiť... aj keď... neviem či sa s tým potom dokážem...“
„Nerob to, ak o tom nie si úplne presvedčená, radšej sa o tom ešte pozhovárajte...“
Zhovárať sa.
To by rada absolvovala, keby k tomu bola aj niekedy skutočne vyzvaná... nemá sa tým trápiť, tým čo sa deje s ním, tým aký odstup si od nej drží, skrátka sa nemá ničím zaťažovať a...
„Nebuď smutná, Lia, pokús sa trochu baviť... aspoň trochu... viem, že tá záležitosť zo zradcom je tiež dosť zložitá, ale ... ja som ochotná to riskovať, ísť von aj napriek tomu nešťastnému prsteňu, teda ak sa ku mne pridáš...“
„Tak dobre... pôjdem s tebou... ale nie na žiadne miesto, ktoré by...“
„Neboj sa, len sa prejdeme nič viac...“
Flo mala zrejme pravdu, potrebovala rozptýlenie potrebovala sa zbaviť všetkých ťaživých myšlienok...
Nič sa predsa nestane, keď sa od všetkého pokúsi odreagovať... aspoň nateraz to bola tá jediná cesta, ako...
***
„Vieš že som tak trochu očakávala, že ťa pozve na ples?“ priznala, keď spolu sedeli v miestnej kaviarni, ktorá bola súčasťou areálu.
Napokon sa odhodlali sadnúť si za ich stôl... hrala tam príjemná hudba všetko tam bolo takmer naladené na relaxačnú vlnu a o takomto čase tu ani len nebolo veľa ľudí.
Nemala v úmysle to vytiahnuť, ale keď... už raz boli vonku a zhovárali sa o všetkom možnom... možno bolo príjemnejšie hovoriť o priateľkiných problémoch, keď...
„Nebol tam, mal isté povinnosti... aspoň to mi povedal... potom ako... Annie ti o tom nehovorila?“
„Nie, sústredila sa skôr na to, ako Ghí tancoval a ako skvele sa cítila, keď... mu robila doprovod... a vlastne som sa ani neodvážila opýtať...“
„Nebol tam ani veliteľ Ren...“
„Tomu by som sa vôbec nečudovala...“ niežeby aj ona túžila po pozvaní, no rozhodne to bolo tak či tak lepšie, že sa tam nevenoval niekomu inému čo by zrejme jej nálade neprospelo, no aj tak sa naňho pre istotu ani len nepýtala...