Tvrdí, že mu patrí, že viac nemá nárok na to, aby rozhodovala sama o svojom vlastnom živote. Aj keď to robila vždy, aj keď to od nej vždy všetci žiadali odkedy otec zomrel a matka jednoducho pustila jej ruku s tým, že sa na ňu nemôže dívať, lebo v jeho pohľade vidí jeho, s tým, že proti nej dokáže len bojovať, aby nezabudla na temnotu, že jej dá len výcvik a nič viac, žiadnu lásku, žiadne pochopenie, len to, čo bude potrebovať na to, aby prežila.
A on teraz od nej žiada celý jej život, len preto, že si ho chce zachrániť.
Tak ho vtom radšej nechá, aspoň nateraz, aby nemala problémy, už aj tak jeho nálady kolísajú natoľko, že sa v nich vôbec nevyzná.
„Tak dobre, pane, no viete, že je to nebezpečné, všakže... čo ak si na vás skutočne zvyknem a vy si zvyknete na mňa... čo potom..."
Vymanila sa zo zovretia jeho sily, ruky nechala vystreté, akoby čakala, že ju objíme, akoby čakala, že sa k nej vráti, čo aj urobil.
Neodpovedal.
Len si ľahol späť k nej a objal ju, posunul ju do svojho objatia, tak ako mu to práve teraz vyhovovalo. Zrejme nebol ochotný s ňou práve teraz hovoriť... a už vôbec nie pokračovať, zrejme si uvedomil k akej forme nebezpečnej závislosti smerujú jeho slová.
No ona bola tvrdohlavá, tvrdohlavejšie než...
„Skôr by ste sa mali sústrediť na to, aby sme našli zradcu, inak nás najvyšší vodca veľmi nepochváli..."
Objal ju ešte pevnejšie, cítila ako sa ich teká dotkli s istou formou nenásytnosti, na ktorú si skutočne zvykala až prirýchlo.
„Budeme ho hľadať, keď si budem istý tým, že s ním nespolupracuješ..."
„To by som..."
„Radšej už nič nehovor, Lia, všetko čo povieš, ťa ešte viac dostane do problémov, hlavne dnes... len spi..."
Pohladkala ho po vlasoch, skutočne to urobila, akoby bol... no jemu sa to zdá sa páčilo, lebo ju nechal, aby v tom pomaly pokračovala.
„Hlavne vy sa dobre vyspite, pane... aby ste mali dostatok síl..." bavilo ju trochu ho provokovať, trochu ho vyvádzať z miery ak už nič iné tak, aspoň... cítiť, že žije...
Stále jej neverí a ona si ani jeho dôveru v skutočnosti získať nechce, aj keď je jej práve teraz najbližšie, aj keď sa stal jej milencom, čo už niečo znamená, či chce alebo nie, pre ňu to znamená viac než...
***
Nedokázala sa vymotať z prikrývok skrátka to nešlo a veliteľ Ren ju ani len nechcel pustiť. Vstávanie im preto trvalo nekonečne dlho, nehľadiac na iné činnosti, ktoré sa vliekli rovnako ako... ešteže bolo práve teraz jej hlavnou povinnosťou starať sa oňho ako o návštevu, inak by si zarobila na pár mínusových bodov, ktoré by ich bunku uvrhli do ešte väčšej temnoty.
Keď bola konečne oblečená a svojím spôsobom pomáhala veliteľovi Renovi poriadne sa pozapínať, čo robila schválne, lebo jej predtým nedal pokoj, že jej všetko trvá, akosi pridlho, zámerne sa s ním hrala natoľko, až ju začal bozkávať, čo na celej veci vôbec nič...
A ona opäť bola skrátka v jeho objatí, zabúdala na čas aj na všetko ostatné...
YOU ARE READING
Kadetka I. diel (dok)
Fanfictionliaren Kylo Ren je nútený zastupovať generála Huxa na inšpekcii v Akadémii. Lia je kadetka z nižšieho ročníka, ktorá sa má stretnúť s riaditeľom, kvôli istému incidentu. Ich stretnutie má následky, ktoré im obom zmenia život.
