Kadetka I. diel (dok)

18. kapitola 1

„Vie mi niekto z vás vysvetliť, prečo máme zrazu službu v jedálni... aj keď podľa pôvodného rozpisu sme mali byť až na rade až na konci semestra..."

To bola novinka s ktorou im po takmer až bezproblémovom týždni zaklopal Ghí.

„A posunuli aj niekoho iného?"

Annie prestala používať internátny simulátor, ovládač jej doslova vyletel z rúk.

„Nie, len našu bunku... no viete si predstaviť, ako bude v tom teple chodiť v tom obleku, ktorý..."

„Tak preto potom prišli tie uniformy, ktoré... najprv som si myslela, že je to len nejaký omyl..."

Pridala sa k všeobecnému rozhorčeniu, Lia... „Ale to fakt nie je možné, teraz toho mám veľa a ešte k tomu..."

„Nie, nie je to omyl, bol som si to overiť a tá služba je napísaná na nás, no Tedd mi neoficiálne povedal len toľko, že niekto dal taký rozkaz... mohol to byť hocikto, možno aj riaditeľ ak... dvaja členovia nám chýbajú a všetko si máme teraz rozdeliť tak, aby sme stíhali..."

Lia naňho hľadela, akoby od nej chcel, aby...

To skrátka nebolo možné, že v tom zas lietajú, aj keď nič neurobili, mali predsa dostať výnimku, lebo robiť obsluhu v kuchyni je dosť náročné, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, teraz tu bude dosť rušno, chystajú sa oslavy pri príležitosti založenia Akadémie...

Bude to tu dosť nabité aj bez toho, aby...

„Neviem čo sa stalo, naozaj netuším, prečo sa tak rozhodli..."

Bola to pravda, nikto nič nevyviedol, nikto sa nepostaral o žiadny rozruch.

Ghí si sadol k Annie.

Oprela si hlavu o jeho plece, svojím spôsobom, akoby mu poskytovala útechu, keď...

„Pôjdem sa dolu odvolať, nemôžu nám toho toľko naložiť... aspoň to skúsim..." vstala zo svojho miesta pripravená obhajovať bunku.

Musí sa jej to podariť, teraz si tú uniformu skrátka nemieni obliecť.

„Ideme s tebou..." ponúkol sa Ghí takisto pomerne odhodlane.

Annie takisto vstala.

„Aspoň nech nám niekoho pridelia, takto to skutočne nepôjde, aby sme to ťahali len my..."

S tým Lia musela úplne súhlasiť, no omnoho radšej by bola, keby... nemusela práve teraz riešiť podobné záležitosti.

***

Ich odhodlanie nebolo oslabené ničím ani zdanlivo chladne a droidsky pôsobiacim školským úradníkom.

Bránil sa pomerne úspešne, až kým ho Lia neinšpirovala k tomu, aby otvoril rozpis a kým mu veľmi jasne mu pomocou zákonov logiky vysvetlila, že bez ďalšej posily, bude veľmi ťažké, aby tam stále niekto bol v požadovanom čase.

Čo musel vzhľadom na okolnosti brať do úvahy.

„Opravím to tak, ako to bolo predtým... máte pravdu, skutočne nie je možné, aby ste to vzhľadom na terajšie vyťaženie stíhali. Nemôžem vám ani nikoho pridať všetko som mal pôvodne rozdelené inak..."

To bolo všetko čo im povedal po dvoch hodinách úporného snaženia, počas ktorého ho všetci statočne obliehali.

„Ďakujeme, naozaj vám veľmi ďakujeme..."

To bolo všetko čo mu ešte povedali, skôr než opustili riadiacu kanceláriu. To, že uznal ich argumenty znamenalo, že ani jemu sa nepáčilo ako mu niekto rozhodil vopred prepočítaný systém, že by si nevzal na zodpovednosť, keby sa všetko kvôli tomu zrútilo.

„O čom to vlastne celé bolo? Rozumiete tomu?" pošepol im Ghí, keď nastúpili spoločne do výťahu, aby opustili administratívnu čas.

„Nie, a ani neviem či tomu chcem rozumieť..." podotkla Lia stále ešte mierne znepokojene. Nebolo to len tak, len taká porucha v systéme, alebo... bolo jej jasné, že... opäť v niečom lietajú.

***

„Správa sa hrozne, skrátka to nemôže myslieť, vážne že..."

Ich prvá skutočná hádka po dlhom čase, nuž bol takmer zázrak sledovať, že sú vôbec niečoho takého schopný.

Annie však bola riadne rozbehnutá.

Lia videla, že nemá ďaleko od toho, aby presťahovala Ghího do inej bunky.

Ich spolubývajúci sa tváril skrúšene, akoby snáď... Keď sa objavil vo dverách bolo na ňom vidieť, že je už skutočne zúfalý, a že ani netuší čo také vlastne stihol povedať...

Lia bola vonku, keď k tomu došlo, takže k tomu nevedela zaujať celkom presné stanovisko, no podľa toho, na čom sa Annie rozčuľovala, pochopila, že to našťastie nie je až také vážne... len jedna z tých nevinných hádok.

Ona mala práve dobré obdobie, skutočne jedno z tých najlepších, to ticho na Akadémii, len školské problémy a nič iné, bolo ako vyslobodenie...

„Ale láska, prosím ťa, nič som tým nemyslel, prisahám, že nič..."

Dala mu jednu z tých otázok, na ktoré sa nedá odpovedať správne, bezpochyby preto, že bola podráždená...

A jediné čo ju zachránila od výbuchu bol príchod ďalších vecí z práčovne, ktoré bolo treba roztriediť a...

Triedila ich skutočne veľmi agresívne.

Bolo zaujímavé to sledovať.

Neovládala silu, ale aj tak všetko po miestnosti takmer lietalo, Lia ledva stihla zachytiť svoje veci, skôr než by bolo nutné ich opäť nechať vyžehliť...

„So mnou sa radšej teraz nerozprávajte, vaša kráľovská výsosť..."

Keď padli tie slová, bolo jasné, že všetci potrebujú vychladnúť.

Lia naznačila nešťastníkovi, že najlepšie bude počkať.

A on našťastie akceptoval jej radu. A stiahol sa z jej dosahu.

Čo Lia považovala za mimoriadne rozumné.

***

„Vďaka ti..."

Povedal Ghí, keď si s ním šla zalietať, bolo to vskutku pomerne príjemné, nahrala aj dosť bodov, no predtým poriadne skontrolovali všetky možné varovania, len pre istotu, aj keď teraz by mal byť už zapnutý aj blokačný systém, ktorý nepovolí štart v prípade nejakej...

Zložila si prilbu.

***

„Vďaka ti..."

Povedal Ghí, keď si s ním šla zalietať, bolo to vskutku pomerne príjemné, nahrala aj dosť bodov, no predtým poriadne skontrolovali všetky možné varovania, len pre istotu, aj keď teraz by mal byť už zapnutý aj blokačný systém, ktorý nepovolí štart v prípade nejakej...

Zložila si prilbu.

„Kúpil som ruže, len neviem či..."

„Tým by si nemal nič pokaziť, aspoň ja si to myslím, no nemôžem ti nič zaručiť..."

Zvesil plecia.

Tak mu len položila ruku na chrbát. Nechsa radšej trochu viac vystrie.

„Hlavu hore, nie je to až také vážne, len si ju zastihol v nesprávnom čase..."

„A kedy je ten správny?"

„To sa tak presne povedať nedá..."