Kadetka I. diel (dok)

2. kapitola 3

„Nemysli si, že si vyhrala, je dosť možné, že neprežiješ môj výcvik, nebudem sa starať o študenta, ktorý za to nestojí..."

„Až taký zlý dokážete byť?"

„Ešte horší, než vôbec tušíš..."

Nemala v úmysle podceniť svojho súpera. Bolo viac než očividné, že sa jej chce pomstiť za niečo čo neurobila no, ale možno nejaká iná osoba, ktorá určite mala na toto správanie svoje dôvody, bezpochyby sa k nej správal tak, ako k nej a možno aj horšie, keď sa mu natoľko vpísala do pamäti.

„To je v poriadku, pane, máte právo si stanoviť kritéria, ktoré vy sám považujete za dôležité..."

Trochu sa posunula v jeho náručí, akoby snáď plánovala vstať, znepokojilo ho to viac než očakávala a nevyzeralo to, že by mal v úmysle ju pustiť.

„Tým si buď istá..." pošepol jej stále ešte hlasom, ktorý nebolo možné len tak ľahko ignorovať.

Siahla po svojej káve a keďže to nevyzeralo, že by mal chuť zjesť koláč, urobila to ona, nenechá si predsa kvôli nemu ujsť raňajky, potrebuje predsa dostatok síl na to, aby dokázala čeliť tým jeho skúškam.

„Už dnes večer sa o tom presvedčíš osobne..."

„Takže mi nedáte čas?"

„Nie, nedám... a ani sa nepokúšaj ho získať..."

„Takže aj tak odmietnete?"

„Odmietnem čo..." opýtal sa ostražito a dokonca aj trochu podozrievavo.

„Mňa... odmietnete ma aká vám poviem, že vás chcem... odmietnete ak vás pozvem do svojej izby..." provokovala ho a vedela o tom, za iných okolností by nebola taká priama, no... on jej nedal čas, za to čo jej chce urobiť ho dostane, za to, že jej odmieta dať skutočnú šancu, snaží sa jej vziať všetok čas na ktorý má právo, tak ako tým ostatným, za to si zaslúži trest, za to si zaslúži prosiť o milosť. Nech si len myslí, no ona mu ukáže, čo znamená zahrávať sa s používateľmi sily. Sú isté veci, ktoré očividne ani on ešte nevie a keď ich zistí, bude si želať, aby sa nikdy neodvážil provokovať ju týmto spôsobom. Bezpochyby je dosť samoľúbi na to, aby si myslel, že by skutočne...

„Prečo by si..."

Možno ho podcenila, možno predsa len vie niečo o... to je však nemožné Jediovia to neuznávajú a pochybovala, že Snoke sa mu zmienil o istých veciach, ktoré môžu jeho túžbu po jej smrti značne skomplikovať.

„Dnes ste predsa mojím priateľom a zajtra, môžem byť mŕtva, ako ste vraveli..."

Nehýbala sa. Čakala na jeho rozhodnutie, čakala na to, či bude pripravený padnúť do pasce, ktorá...

„Neodmietnem ťa..." povedal, akoby nešlo o nič dôležité, s tým istým chladom, ktorý ju ešte utvrdil v tom, že si to zaslúži, že je to presne to čo potrebuje spoznať.

Pomaly sa obrátila v jeho náručí a pobozkala ho na pery. Bol to zvláštny, pocit, takmer do istej miery až chaotický, lebo nikdy nemala dosť času na takéto veci a už vôbec nie teraz, keď...

To bol len začiatok, len začiatok tej pasce, ktorá sa nad ním uzavrie, keď s ním skončí.

Sú aj iné spôsoby ako vyhrať a ona si ich užije, užije si ich tak ako nikdy predtým...

Odpovedal jej jemnejšie než čakala, akoby aj on zisťoval ako... no bolo to príjemné také nevinné, akoby bol nevinný aj on... Cítila jeho silu, aj tú svoju, ako sa k sebe pokúšali dostať, ako sa pokúšali ...

Možno si myslí, že jej nedá čas, no to ona oberie o dych jeho, ak si doteraz odopieral všetky tie záležitosti, podobne ako ona... nedokáže odolať...

No zároveň aj...

Odtiahla sa od neho, keď cítila, že jeho telo začína reagovať na... keď cítila, akoby... chcel viac...prestala.

„Nehraj sa so mnou..."

Temnota v jeho pohľade bola priam neopísateľná, akoby jej chcel prikázať, aby ho neopúšťala no, aj tak tvrdohlavo mlčal, pomaly vstala a natiahla k nemu ruku.

„Niektoré hry môžu byť aj príjemné, uvažovali ste o tom...Teraz vás nenechám odísť len tak, pane..." nič z toho ešte neskúsila no zaujímala sa o isté veci aspoň teoreticky, na zabitie času to bolo viac než vhodné...

Vstal aj on, ich prsty sa dotkli, cítila pevný dotyk jeho ruky, cítila jeho silu, keď sa jej dotkol.