5. kapitola 2

84 6 0
                                    



Akékoľvek sebaovládanie padlo, keď sa dotkol jej chrbta.

Cítila, ako po jej tele prešlo priam tisíc impulzov a to všetko spôsobil len jeden zdanlivo nevinný dotyk.

„Vedela si, že to bude takéto?" pošepol jej hlasom, nebezpečným natoľko až sa zachvela.

„Nie, pane..." hlesla potichu s hlavou sklonenou, akoby kontrolovala tie posledné správy.

„Nevedela si ani to, že tak veľmi budeš chcieť byť so mnou..."

Opäť len bezmocne pokrútila hlavou, keď sa jeho ruka priam láskavo presunula nižšie.

Mal pravdu, boli to sladké muky, ktoré nebolo možné ovládnuť, ničím potlačiť, ničím zmierniť len...

Celé jej telo stále horelo túžbou, akoby snáď... dúfala len, že sa doňho nikdy skutočne nezamiluje, nevedela totiž, čo by cítila potom, keby...

No z toho sna sa rýchlo spamätala, keď si uvedomila, že k nim prichádza jedna z jej starších spolužiačok.

Jedna z tých, ktorú Morrelli v podstate využil svojím zvyčajným spôsobom, rozhovory tohto druhu nikdy neboli príjemné, ona bola vždy jeho kamarátka, ktorá ho chápe, vždy tá, ktorá im s chladnou ľahostajnosťou oznámi, že sa naňho v istých smeroch nesmú spoliehať, musela sa proti tomu obrniť, lebo Morelli bol pomerne pekný a u žien vyhľadávaní, no všetci si od neho akosi sľubovali priveľa, všetky akoby dúfali, že práve on je ten typ, s ktorým by si mohli užiť dlhší vzťah, bol to však omyl.


Z nejakých pre ňu nejasných dôvodov si priala, aby ju veliteľ Ren ochránil, pred ďalším nepríjemným...

Obzvlášť preto, že to bola April, ktorú si skutočne veľmi vážila, do ktorej svojho času aj vkladala nádeje, že by mohla prelomiť jeho svojskú formu obrany.

No pokúsila sa byť opäť statočná, lebo vedela, že veliteľ Ren ju nebude ochraňovať takýmto spôsobom a už vôbec nie pred ...

„Ahoj, April..." hlesla odovzdane, pripravovala sa na tú búrku, ktorá bola vpísaná v jej tvári, takmer ju túžila až objať.

No vedela, že nesmie, ak by raz podľahla svojim pocitom, už by sa to nedalo vydržať.

„Povedz Morrellimu, že ja som to nebola, nikdy sa neznížim k podobným trikom... to delo som tam nenainštalovala ja..."

Chcela niečo povedať, ale jej vlastný hlas jej to akosi nedovolil, mohla len potichu prikývnuť, len čerpať silu z dotyku veliteľa Rena, ktorý od nej neodstúpil a hľadel na to dievča s istým záujmom, ktorý podráždil všetky nervové zakončenia v jej tele.

A čosi v nej sa ozvalo, čosi majetnícke, čo kričalo, že je len jej a nedovolí, aby ktokoľvek...

„Prepáčte, pane, vás sa to netýka, nechcela som to riešiť takýmto spôsobom, ale..."

„To je v poriadku, pokračujte vo svojich zvyčajných činnostiach, akoby som tu nebol, no neunavujte priveľmi môj doprovod, Austenová je teraz výlučne v mojich službách a pochybujem, že bude mať čas odovzdávať odkazy tohto druhu..."

„Rozumiem, pane..." odvetila April pomerne pokorne, bezpochyby preto, že používateľov sily, sa bojí skoro každý a hlavne istého používateľa sily, o ktorom sa vie veľmi málo a keď už áno, tak len to najhoršie.

Po jej odchode však Lia nepokračovala v prezentácii ďalších miestností, namiesto toho cítila, ako...

Robí niečo, čo bolo totálne šialenstvo vedela to, ešte skôr ako to vyslovila, ale...

Kadetka I. diel (dok)Where stories live. Discover now