12. kapitola 2

34 4 0
                                    


Celkové hodnotenie bolo v podstate štandardnou záležitosťou. Nič výnimočné ale ani priveľmi kritické. Zrejme tým nechcel nahrávať do kariet zradcovi, pochybovala, že to má niečo spoločné s jej malou intervenciou.

On ju predsa vôbec nepočúva, nedelí sa s ňou ani o svojej vlastné starosti. Vie, že ho niečo trápi, no nič jej k tomu nepovie, akoby vôbec ani...

Musela na to myslieť, aj keď boli v tom bare, aj keď by sa mala zabávať... a aj sa o to snažila, no bolo to ťažké... ťažšie než predtým, keď...

Aj po jednom poháriku, ktorý si dala len tak, aby ... to nebolo o nič lepšie.

Nemôže naňho zabudnúť.

Na jeho oči, na jeho dotyk, na ich spojenie, ktoré je stále živé, aj keď... cíti, že sa od nej snaží odlúčiť...

Celkové hodnotenie bolo v podstate štandardnou záležitosťou. Nič výnimočné ale ani priveľmi kritické. Zrejme tým nechcel nahrávať do kariet zradcovi, pochybovala, že to má niečo spoločné s jej malou intervenciou.

On ju predsa vôbec nepočúva, nedelí sa s ňou ani o svojej vlastné starosti. Vie, že ho niečo trápi, no nič jej k tomu nepovie, akoby vôbec ani...

Musela na to myslieť, aj keď boli v tom bare, aj keď by sa mala zabávať... a aj sa o to snažila, no bolo to ťažké... ťažšie než predtým, keď...

Aj po jednom poháriku, ktorý si dala len tak, aby ... to nebolo o nič lepšie.

Nemôže naňho zabudnúť.

Na jeho oči, na jeho dotyk, na ich spojenie, ktoré je stále živé, aj keď... cíti, že sa od nej snaží odlúčiť...

A veľmi ťažko sa naňho zabúda aj za predpokladu, že keď sa otočíte zrazu...

„Pane..."

„Lia, ty si pila..."

„Len trochu..." ako vlastne vedel, že jeden pohárik predsa nemôže...

Bola práve pri stole sama, Flo šla na záchod a odvtedy sa akosi... už sa o ňu takmer začínala...

„Prepáčte, ja chcela som ísť nájsť svoju priateľku..."

„Tá ťa teraz nepotrebuje..."

„Nerozumiem..."

„Má sa dobre, toho sa neobávaj, predpokladám, že hneď aj tak..."

Mal pravdu, Flo už bola tu, celá červená, a to si skutočne nedala vôbec nič a nemala slov.

„Prepáčte, ja nebudem vyrušovať..."

„Nevyrušuješ, ale..."

Hneď aj zamierila za Ghím a Annie, ktorí spolu tancovali, skutočne sa oni dvaja bavili takmer až najlepšie.

Lia sa obrátila k nemu, k zdroju svojho...

„Pane, musíte mi povedať, čo sa deje..." snažila sa, aby jej aj napriek hlasnej hudbe rozumel.

„Nič čo by..."

Jeden pohár jej zrejme dal viac odvahy než by...

„Tak odíďte a nechajte ma na..."

Ani to nestihla dopovedať a už cítila, ako ju držal za ruku, nie práve takým spôsobom, akoby ale predsa... cítila to, konečne cítila jeho dotyk, konečne sa necítila previnilo, že ho chce cítiť...

„Pôjdeš so mnou... je to dôležité..."

„Dobre, ja len..."

„Pochopia, že si šla so mnou, predpokladám, že tvoja priateľka im to vysvetlí..."

Lia si len vzala svoje veci a ... dúfala, že ju nevolá preč kvôli pracovným záležitostiam, síce sa tak či tak nedokázala uvoľniť, ale aj tak... posledné čo potrebovala boli výčitky...

Kadetka I. diel (dok)Where stories live. Discover now