Kadetka I. diel (dok)

14. kapitola 1

„Niekto bude povýšený? Alebo máme za sebou nejaké mimoriadne víťazstvo?"

„Nie, ja o ničom aspoň neviem..." odpovedala svojej priateľke, ktorá sa ešte stále vznášala na vlnách príjemnej spokojnosti.

„Hovorí sa, že bude zhromaždenie alebo niečo také... celá škola o tom... aj na plese niečo také..."

„Zhromaždenie, teraz?" Flo si ju prekvapene premerala, akoby snáď.

„Nuž niektoré vyššie inštancie to naznačovali už včera..."

„Môžem to s určitosťou potvrdiť aj ja..." ozval sa aj Ghí, ktorý sledoval Annie pohľadom, akoby snáď... no nepovedali nič špeciálne čo by naznačovalo, že sa ... ale aj tak tá ich hra pohľadov rozhodne o niečom svedčila.

„Skôr sa obávam, že by to mohlo byť naopak..." poznamenala Lia mierne znepokojene.

Akákoľvek zmena, či vybehnutie z bežného harmonogramu, určite znamenalo niečo čo by... a to že o tom nemala žiadne informácie bolo akoby...

„Máme štyri dni na to, aby sme viedli konšpiračné teórie alebo..."

„Na mňa sa teda nepozeraj!" ohradila sa Flo dosť agresívne.

Lia takisto len...

„Ak je to skutočne také dôležité, nič nám aj tak nepovedia..."

Annie si sadla k nim.

„Len pokoj, možno budú chcieť z niekoho urobiť hrdinu alebo žiarivý príklad a my sa tu tak trápime nad tým, každopádne nikto z nás to tak či tak nebude..."

Lia len dúfala, že to bude ten prípad, lebo čokoľvek iné by...

Zhromaždenie nebývalo ani pred začiatkom ďalšieho semestra, len na začiatku študijného roka sa robilo také väčšie stretnutie, samozrejme povinné prejavy sa nerátali, k tomu zväčša slúžili virtuálne obrazovky, na ktorých sa skrátka objavili či to už bolo želané, alebo nie. Všetci boli povinní prestať vykonávať akékoľvek činnosti a sledovať ich, niekedy kvôli tomu boli aj namatkové kontroly či prípadne kontrolné otázky na hodinách.

„Bodaj by to skutočne bolo tak..." Ghí by takisto ako všetci ostatní uvítal, keby šlo o bezbrehé chválenie nejakých mimoriadnych úspechov.

Lia však skôr bola znepokojená než... v poslednom čase skôr čelila mrzutým náladám, ktoré si sama ani len nevedela poriadne vysvetliť.

Predtým mala rozhodne v sebe viac entuziazmu než... a teraz jej zrazu všetko pripadalo až príliš...

„Idete von, niekto z vás, ktokoľvek..." prerušila ich Flo, svojím spôsobom zrejme v tom správnom čase, skôr než...

„Ja idem, vrátiť nejaké digitálne dokumenty... kvôli pokute to musím urobiť osobne... uvítal by som spoločnosť... Rád ti budem robiť spoločnosť..."

„Dobre, zastavíme sa tam a potom pôjdeš so mnou... len sa trochu prejsť... nič viac... len nechcem ísť sama..."

„Jasné, som ti k službám, ako vždy..."

Flo sa usmiala.

„Ďakujem, to si veľmi cením..."

„Ja si idem dať kúpeľ, takže tu oficiálne nie som, keby ma niekto hľadal..." vyhlásila Annie, ktorá to už mala zrejme v pláne hneď ako...

„A ty Lia, ak by si chcela, aj ty by si predsa mohla..."

„Nie, radšej nie, akosi nemám náladu..."

„Je všetko v poriadku?" hneď sa k nej obrátila Annie.

„Áno, je, ale skrátka, ani neviem..."

„Asi je to moja vina, prepáč, že som ťa... „

„Nie, tvoja vina, to nie je Flo... nič si nevyčítaj..."

„Deje sa snáď niečo o čom by sme mali..." Ghí položil Flo ruku na plece.

„Nič, len zvažujem svoje možnosti, trochu som rozmýšľala nahlas, no nemám právo s tým nikoho zaťažovať..."

„Nebolo to žiadne zaťažovanie, ja som aj tak.. v poslednom čase akosi..."

„Len nás pokojne zaťažuj, nijak zvlášť nás nemusíš šetriť..." snažil sa ju rozveseliť Ghí.

Flo im teda povedala o svojich obavách, aj keď vyzeralo to tak, že sa po krátkom rozhovore s ňou predsa len začala cítiť opäť istejšie.

„My ťa nedáme, neboj sa... pôjdeme s tebou až na kraj sveta, Lia má pravdu, samozrejme sme tu, aj keď by mal byť problém, držíme predsa spolu..."

„To rozhodne..." pridala sa k nemu aj Annie. „Nedáme sa viac nikým zdeptať, toto je náš rok... to si pamätajte..."

„Ani ty sa neboj, Lia, len pekne oddychuj, ja uplatním svoj diplomatický ..."

To už sa aj Lia smiala, lebo to povedal takým tónom, že nebolo možné sa skrátka... A nebola jediná... napätie sa uvoľnilo takmer akoby...

„Mám ťa rada, skutočne ťa mám rada..."

„Ono to asi bude vzájomné, nuž, dievčatá moje... pre mňa je vždy potešením vás rozosmiať..."